365-project-cast-1-hodnotenie.md

Analógový projekt 365 časť prvá — Hodnotenie

(Článok pôvodne vyšiel na blogu fotimnafilm.sk)

Koncom roku 2016 som sa rozhodol, že od nového roku začnem fotiť každý deň jednu fotku na film. Ako to celé dopadlo a či mi to niečo dalo sa dozvieš v tomto článku.

V predchádzajúcom článku som už o mojom analógovom projekte 365 hovoril. Išlo o celoročný projekt – 365 dní, počas, ktorého odfotím jednu fotku denne – napríklad seba, alebo niečoho, čo ten daný deň vystihuje. Na konci roka sa tak človek teší nielen z dobrého pocitu, ale aj z prekrásnej zbierky momentov, zážitkov, tvárí. Všetky tie úžasné pocity, ktoré si vtedy prežíval.

Aký bol plán?

Nechcel som mať nejaké striktné pravidlá, predsa len je to môj projekt :). Ak sa fotka cez deň nepodarí, nič sa nedeje. Ale očakával som to iba výnimočne. Podobne, ak by sa stalo, že som už v ten deň niečo odfotil, ale natrafil by som na niečo lepšie, jednoducho by som cvakol novú fotku. Taký “stress free” projekt. 🙂

Od “projektu” som hlavne očakával niekoľko vecí:

• Naučiť sa viac si všímať a vyberať denné zaujímavosti
• S každodenným fotením konečne nájsť štýl, ktorý mi najviac sedí a baví ma
• Viac fotiť
• Získať fotky, ktoré budú mementom do roku, keď som bol ešte mladý a krásny

Výber filmov a fotoaparátu

Pôvodne som chcel fotiť každý film na iný foťák, ale ako sa ukázalo jediný spoľahlivý foťák, ktorý som v tom čase mal k dispozícii, bol skvelý Nikon FG-20. Myslel som si, že je na každodenné fotenie ideálny. Z chladničky som vybral prvých 5 filmov a do projektu vstúpil 1.1.2017 pravou nohou.

Prvý film bol čiernobiely Ilford HP5 400. Čiernobiela a zima ide dokopy. Začať uprostred zimy bolo však trochu zradné. Človek za tmy ráno odchádza a večer za tmy prichádza. Prvé fotky teda vznikali cez obednú pauzu alebo po ceste z/do práce, prípadne zátišia doma. Už tu som natrafil na prvý z problémov a to je rutina. Neviem ako je to u Teba, ale ak ja chodím každý deň stále po tej istej trase, prestanem si všímať detaily. To bol ale jeden z cieľov – zlepšiť všímanie si detailov.

Tmavá zima a prvý film prešli cobydup, lebo som bol plný počiatočného nadšenia. Do foťáku som založil môj obľúbený Lomography XPro 200, ktorý vie pri crossprocesse ponuré rána pekne podtrhnúť.

Až do 3. apríla sa mi darilo každý deň niečo odfotiť. Niekedy, to ale bolo fakt náročné a zachránilo ma až aranžované domáce zátišie. Hnevalo ma to trochu viac ako som si myslel, hovoril som si: “Už to nebude kompletné”. Ale pripomenul som si, že to robím pre seba a nič sa nedeje. A tu sa ukázal druhý problém, a to povinné nosenie foťáku každý deň – ráno som ho proste nezobral…

Na tretí film som sa veľmi tešil. Bol ním Lomography Color Negative Film F²/400. Výrobca sľuboval saturované farby. Bohužiaľ, neviem, či to bolo skenovaním, alebo niečím iným, ale fotky vyšli mdlé a zašumené. To nakoniec nebolo na škodu a fotkám do dodalo svojskú atmosféru. (Teraz už viem, že tento film je najlepšie o jeden až dva EV preexponovať a vtedy vychádza nádherne. Škoda, že už nie je k zohnaniu)

Po štyroch mesiacoch už na mňa doliehala kríza. Nájsť niečo nové a zaujímavé každý deň bolo pre mňa ťažšie a ťažšie. Dní, keď sa nepodarilo nič odfotiť pribúdalo, ale nebolo to nič hrozné. Našťastie to boli len jednotky. Jeden z cieľov bolo začať viac fotiť. Výsledkom bol presný opak a tak sa dostávame k tretiemu problému – ak som chcel fotiť viac, musel som vziať extra foťák, čo sa mi niekedy vôbec nechcelo. Stále som bol odhodlaný svoj celoročný projekt dokončiť. Pomáhalo mi dopredu si naplánovať fotku. Ak som vedel aký približný program v ten deň budem mať, vedel som aj aké možnosti mám na fotenie. Síce to zničilo spontánnosť, ale rovnako to zničilo aj rutinu.

Od štvrtého filmu som nič nečakal. Bol to Agfa Vista Plus 200. Poviem Vám, že na začínajúce leto je to viac než vhodný film. So slnkom prišla opäť chuť do fotenia.

Už začiatkom predchádzajúceho mesiaca som mal pocit, že kvôli vyššie spomenutým problémom mi je môj projekt na príťaž. Povedal som si, že dofotím posledný film – Kodak Ektar 100, čo vychádzalo presne na polovicu roku a končím. Pretože, ako som písal na začiatku, keď sa človek do niečoho núti, je to na škodu.

Po odfotení posledného políčka filmu prišla nečakaná úľava. Chvíľu mi trvalo, kým som fotky nechal vyvolať. Po vyzdvihnutí, keď som svoju prácu po viac ako pol roku videl, som bol prekvapený. Nie len preto, že všetky filmy vyšli, ale i taktiež preto, že veľa fotiek bolo, pre mňa, úplne super. Aj napriek nadšeniu som však už ďalej nepokračoval.

Záver

Skoro pol roka (hlavne sa mi už s tým vôbec nechcelo zaoberať) mi trvalo pripraviť fotky na zverejnenie. To znamenalo fotky roztriediť, otagovať, ku každej napísať krátky popis, prepísať expozičné a pozičné udaje, ktoré som si poctivo zapisoval, vymyslieť heštagy (lebo ako kanál zverejnenia som si vybral môj “analógový instagram”.) Tesne som to stihol a mohol tak presne na deň zverejniť fotku z minulého roku.

I keď sa mi to nepodarilo dotiahnuť úplne do konca som spokojný. Ak by som sa do niečoho podobného púštal znova, tak by som niektoré veci urobil inak a to hlavne:

• Vyhradil by som si na to maličký a spoľahlivý foťák – z tých, ktoré mám teraz by to bol asi Olympus µ[mju:] II
• Fotky by som vyvolával priebežne, a tým by som sa za úspešne dofotený mesiac odmenil

Čo mi to (ne)prinieslo a podarilo uvedomiť si?

• Menej je niekedy viac
• Netreba sa nútiť
• Rok je fakt dlhá doba
• Stále som si nevybral štýl – fotím viac menej statické snímky, ale najviac sa mi páči tých málo, kde sú nejaký ľudia. Takže by som sa chcel zamerať viac na “trénovanie” street fotografie.

Pokiaľ má niekto rád štatistiky, tak ako ja, ešte doplním:

• Začiatok – 1.1.2017
• Koniec – 30.6.2017 (ale vo foťáku ostávalo ešte zopár záberov, tak som ich “nesútažne” dofotil až 5.7.2017
• T.j. 186 dní. Z toho som v 170 dňoch spravil práve jednu fotku, v 17 dňoch viac ako jednu fotku a 16 krát sa mi nepodarilo urobiť žiadnu fotku.

Všetky fotky nájdete na mojom Instagrame uverejnené od 1.1.2018. A aby sa nepovedalo, tak som si pre rok 2018 vymyslel nový fotografický projekt a to #52 polaroidových fotiek. Ale o tom možno niekedy potom. 🙂