/
spac.xml
1290 lines (1265 loc) · 46.3 KB
/
spac.xml
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
31
32
33
34
35
36
37
38
39
40
41
42
43
44
45
46
47
48
49
50
51
52
53
54
55
56
57
58
59
60
61
62
63
64
65
66
67
68
69
70
71
72
73
74
75
76
77
78
79
80
81
82
83
84
85
86
87
88
89
90
91
92
93
94
95
96
97
98
99
100
101
102
103
104
105
106
107
108
109
110
111
112
113
114
115
116
117
118
119
120
121
122
123
124
125
126
127
128
129
130
131
132
133
134
135
136
137
138
139
140
141
142
143
144
145
146
147
148
149
150
151
152
153
154
155
156
157
158
159
160
161
162
163
164
165
166
167
168
169
170
171
172
173
174
175
176
177
178
179
180
181
182
183
184
185
186
187
188
189
190
191
192
193
194
195
196
197
198
199
200
201
202
203
204
205
206
207
208
209
210
211
212
213
214
215
216
217
218
219
220
221
222
223
224
225
226
227
228
229
230
231
232
233
234
235
236
237
238
239
240
241
242
243
244
245
246
247
248
249
250
251
252
253
254
255
256
257
258
259
260
261
262
263
264
265
266
267
268
269
270
271
272
273
274
275
276
277
278
279
280
281
282
283
284
285
286
287
288
289
290
291
292
293
294
295
296
297
298
299
300
301
302
303
304
305
306
307
308
309
310
311
312
313
314
315
316
317
318
319
320
321
322
323
324
325
326
327
328
329
330
331
332
333
334
335
336
337
338
339
340
341
342
343
344
345
346
347
348
349
350
351
352
353
354
355
356
357
358
359
360
361
362
363
364
365
366
367
368
369
370
371
372
373
374
375
376
377
378
379
380
381
382
383
384
385
386
387
388
389
390
391
392
393
394
395
396
397
398
399
400
401
402
403
404
405
406
407
408
409
410
411
412
413
414
415
416
417
418
419
420
421
422
423
424
425
426
427
428
429
430
431
432
433
434
435
436
437
438
439
440
441
442
443
444
445
446
447
448
449
450
451
452
453
454
455
456
457
458
459
460
461
462
463
464
465
466
467
468
469
470
471
472
473
474
475
476
477
478
479
480
481
482
483
484
485
486
487
488
489
490
491
492
493
494
495
496
497
498
499
500
501
502
503
504
505
506
507
508
509
510
511
512
513
514
515
516
517
518
519
520
521
522
523
524
525
526
527
528
529
530
531
532
533
534
535
536
537
538
539
540
541
542
543
544
545
546
547
548
549
550
551
552
553
554
555
556
557
558
559
560
561
562
563
564
565
566
567
568
569
570
571
572
573
574
575
576
577
578
579
580
581
582
583
584
585
586
587
588
589
590
591
592
593
594
595
596
597
598
599
600
601
602
603
604
605
606
607
608
609
610
611
612
613
614
615
616
617
618
619
620
621
622
623
624
625
626
627
628
629
630
631
632
633
634
635
636
637
638
639
640
641
642
643
644
645
646
647
648
649
650
651
652
653
654
655
656
657
658
659
660
661
662
663
664
665
666
667
668
669
670
671
672
673
674
675
676
677
678
679
680
681
682
683
684
685
686
687
688
689
690
691
692
693
694
695
696
697
698
699
700
701
702
703
704
705
706
707
708
709
710
711
712
713
714
715
716
717
718
719
720
721
722
723
724
725
726
727
728
729
730
731
732
733
734
735
736
737
738
739
740
741
742
743
744
745
746
747
748
749
750
751
752
753
754
755
756
757
758
759
760
761
762
763
764
765
766
767
768
769
770
771
772
773
774
775
776
777
778
779
780
781
782
783
784
785
786
787
788
789
790
791
792
793
794
795
796
797
798
799
800
801
802
803
804
805
806
807
808
809
810
811
812
813
814
815
816
817
818
819
820
821
822
823
824
825
826
827
828
829
830
831
832
833
834
835
836
837
838
839
840
841
842
843
844
845
846
847
848
849
850
851
852
853
854
855
856
857
858
859
860
861
862
863
864
865
866
867
868
869
870
871
872
873
874
875
876
877
878
879
880
881
882
883
884
885
886
887
888
889
890
891
892
893
894
895
896
897
898
899
900
901
902
903
904
905
906
907
908
909
910
911
912
913
914
915
916
917
918
919
920
921
922
923
924
925
926
927
928
929
930
931
932
933
934
935
936
937
938
939
940
941
942
943
944
945
946
947
948
949
950
951
952
953
954
955
956
957
958
959
960
961
962
963
964
965
966
967
968
969
970
971
972
973
974
975
976
977
978
979
980
981
982
983
984
985
986
987
988
989
990
991
992
993
994
995
996
997
998
999
1000
<?xml version="1.0"?>
<!DOCTYPE vortaro SYSTEM "../dtd/vokoxml.dtd">
<vortaro>
<art mrk="$Id: spac.xml,v 1.154 2022/05/10 07:30:33 revo Exp $">
<kap>
<ofc>*</ofc>
<rad>spac</rad>/o <fnt><bib>PV</bib></fnt>
</kap>
<drv mrk="spac.0o">
<kap><ofc>*</ofc><tld/>o</kap>
<snc mrk="spac.0o.FIZ">
<dif>
Tio, kio enhavas ĉiujn fenomenojn kaj objektojn, ordinare dividita
laŭ ĝis tri dimensioj:
<ekz>
oni per unu ekrigardo ampleksas la tutan sennombran svarmon de
la steloj <klr>[…]</klr> en la vastega <tld/>o
<fnt>
<bib>Fab3</bib>
<lok>En la lasta tago</lok>
</fnt>;
</ekz>
<ekz>
la vizito al abatejoj estas neforgesebla vojaĝo en la <tld/>o
kaj tempo
<fnt>
<bib>Monato</bib>
<aut>Marc Gassion</aut>
<vrk><url ref="&Monato;/2003/007934.html">Aude</url></vrk>
</fnt>.
</ekz>
</dif>
<subsnc mrk="spac.0o.homskala">
<dif>
Difinita mezurebla parto de tiu ĉi:
<ekz>
la lito okupas grandan <tld/>on;
</ekz>
<ekz>
homa amaso, kiu kovris la tutan <tld/>on de la palaco
<fnt>
<bib>Far3</bib>
<lok>Ĉapitro VII</lok>
</fnt>;
</ekz>
<ekz>
krom la tre densaj gasaj lanternoj multaj magazenaj fenestroj
verŝis sur vastan <tld/>on torentojn da lumo
<fnt>
<bib>Marta</bib>
</fnt>;
</ekz>
<ekz>
fenestron faru en la arkeo, supre, kun la alto de unu ulno,
kaj la pordon
de la arkeo vi faros en la flanko, malsupran <tld/>on, duan
<tld/>on,
kaj trian <tld/>on faru en ĝi
<fnt>
<bib>MT</bib>
<lok>Genezo 6:16</lok>
</fnt>;
</ekz>
<ekz>
la <tld/>o de ĉirkaŭ duontaga plugado
<fnt>
<bib>MT</bib>
<lok>I. Samuel 14:14</lok>
</fnt>;
</ekz>
<ekz>
la tuta <tld/>o sur la supro de la monto ĉirkaŭe estas
plejsanktejo
<fnt>
<bib>MT</bib>
<lok>Jeĥezkel 43:12</lok>
</fnt>;
</ekz>
<ekz>
eĉ ne pied<tld/>o
<fnt>
<bib>NT</bib>
<lok>La agoj 7:5</lok>
</fnt>;
</ekz>
<ekz>
en la <tld/>o de mil sescent stadioj
<fnt>
<bib>NT</bib>
<lok>Apokalipso 14:20</lok>
</fnt>;
</ekz>
<ekz>
malmulte da <tld/>o estis tie ĉirkaŭ nia domo
<fnt>
<bib>Fab1</bib>
<lok>Ligo de amikeco</lok>
</fnt>;
</ekz>
<ekz>
tie troviĝis eĉ grandaj arbaraj <tld/>oj kun trankvilaj lagoj
<fnt>
<bib>Fab2</bib>
<lok>Sonorilo</lok>
</fnt>;
</ekz>
<ekz>
li ekrigardis supren en la grandan, grandan <tld/>on da aero
<fnt>
<bib>Fab2</bib>
<lok>Neĝa reĝino</lok>
</fnt>;
</ekz>
<ekz>
ŝi falis sur la teron kaj rampis sur ĝi kelkan <tld/>on
<fnt>
<bib>Fab4</bib>
<lok>Anneto</lok>
</fnt>;
</ekz>
<ekz>
sablaj dunoj <klr>[…]</klr> etendiĝis sur granda <tld/>o
<fnt>
<bib>Fab4</bib>
<lok>Historio el la dunoj</lok>
</fnt>.
</ekz>
</dif>
<refgrp tip="vid">
<ref cel="are.0o">areo</ref>,
<ref cel="teren.0o">tereno</ref>.
</refgrp>
<trdgrp lng="de">
<trd>Raum</trd>,
<trd>Platz</trd>
</trdgrp>
<trdgrp lng="hu">
<trd>hely</trd>,
<trd>tér</trd>
</trdgrp>
</subsnc>
<subsnc mrk="spac.0o.interspaco">
<dif>
<ref tip="dif" cel="spac.inter0o.KOMUNE">Inter<tld/>o</ref>,
parto de la <tld/>o kiu disigas du lokojn aŭ punktojn:
<ekz>
sur la <tld/>o de unutaga irado sur unu flanko kaj sur la
<tld/>o de unutaga irado sur la dua flanko ĉirkaŭ la tendaro
<fnt>
<bib>MT</bib>
<lok>Nombroj 11:31</lok>
</fnt>;
</ekz>
<ekz>
tie ne estis sufiĉe da <tld/>o, ke povu trairi la besto
<fnt>
<bib>MT</bib>
<lok>Neĥemja 2:14</lok>
</fnt>;
</ekz>
<ekz>
la <tld/>o antaŭ la ĉambretoj estis po unu ulno sur ambaŭ
flankoj
<fnt>
<bib>MT</bib>
<lok>Jeĥezkel 40:12</lok>
</fnt>;
</ekz>
<ekz>
kelkmejlan <tld/>on okupas tiu marĉejo
<fnt>
<bib>Fab4</bib>
<lok>Filino de la marĉa reĝo</lok>
</fnt>;
</ekz>
<ekz>
senĉese venis pli kaj pli multe da fojno tra la pordo kaj la
<tld/>o fariĝis pli kaj pli malvasta
<fnt>
<bib>ElektFab</bib>
<lok>Fingreto</lok>
</fnt>;
</ekz>
<ekz>
per rapidaj paŝoj <klr>[…]</klr> ili trairis la <tld/>on, kiu
disigis ilin de la parka pordo
<fnt>
<bib>IK</bib>
</fnt>;
</ekz>
<ekz>
<uzo tip="stl">FIG</uzo>
en tiu ĉi granda <tld/>o da tempo la morto rabis al ni tre
multe el niaj fervoraj kunbatalantoj
<fnt>
<bib>Paroloj</bib>
<vrk>Parolado antaŭ la Unua Kongreso Esperantista en
Boulogne sur Mer en la 5a de aŭgusto 1905</vrk>
</fnt>.
</ekz>
</dif>
<trdgrp lng="hu">
<trd>távolság</trd>,
<trd>térség</trd>
</trdgrp>
<trd lng="nl">afstand</trd>
<trd lng="de">Abstand</trd>
</subsnc>
<subsnc mrk="spac.0o.kosmo">
<uzo tip="stl">EVI</uzo>
<dif>
<ref tip="dif" cel="kosm.0o.AST">Kosmo</ref>:
<ekz>
la kosmosondiloj <nom>Pioneer</nom> X kaj XI estis du el la
unuaj sondiloj de la programo pri esplorado de la
<tld/>o
<fnt>
<bib>Viki</bib>
<lok><url ref="&Viki;/Tabulo_de_la_kosmosondiloj_Pioneer">
Tabulo de la kosmosondiloj Pioneer</url>, 2013-11-18</lok>
</fnt>.
</ekz>
</dif>
</subsnc>
<refgrp tip="vid">
<ref cel="lim">senlimaĵo</ref>,
<ref cel="vast">vastego</ref>,
<ref cel="etend.0ajxo">etendaĵo</ref>
</refgrp>
<trd lng="de">Raum</trd>
<trdgrp lng="hu">
<trd>tér</trd>,
<trd>űr</trd>
</trdgrp>
</snc>
<snc mrk="spac.0o.FIL">
<uzo tip="fak">FIL</uzo>
<dif>
Unu el la du necesaj universalaj kondiĉoj de esto
<klr>(vd <ref cel="temp.0o">tempo</ref>)</klr>,
ordiganta la kunekziston per tridimensia reciproka ekstereco
de la eroj, kaj konceptata kiel senfine granda kaj
senfine dividebla:
<ekz>
la spaco-tempo kontinuaĵo
<fnt>
<bib>Monato</bib>
<aut>Garbhan Macaoidh</aut>
<vrk><url ref="&Monato;/2004/008265.html">Parakosmo</url></vrk>
</fnt>.
</ekz>
</dif>
<trd lng="de">Raum</trd>
<trd lng="hu">tér</trd>
</snc>
<snc mrk="spac.0o.kapacito">
<dif>
La disponebla kapacito aŭ parto de ĝi:
<ekz>
<uzo tip="fak">RET</uzo>
iom da TTT-spaco
<fnt>
<bib>Monato</bib>
<aut>Edmund Grimley Evans</aut>
<vrk><url ref="&Steloj;monato2/007132.html">Interreto:
Interreto senpage</url></vrk>
</fnt>;
</ekz>
<ekz>
<uzo tip="fak">KOMP</uzo>
iom da <tld/>o sur via disko ja necesas
<fnt>
<bib>Monato</bib>
<vrk><url ref="&Steloj;monato1/monato-9505-cxapelil.txt">Windows</url></vrk>
</fnt>;
</ekz>
<ekz>
<uzo tip="fak">EKON</uzo>
la simila programo <nom>Internet Explorer</nom> de
<nom>Microsoft</nom>
<klr>[…]</klr> akiris 85 % de la merkato de tiaj programoj,
lasante malmulte da <tld/>o por konkurantoj
<fnt>
<bib>Monato</bib>
<aut>Roland Rotsaert</aut>
<vrk><url ref="&Steloj;monato2/007217.html">Programaro</url></vrk>
</fnt>.
</ekz>
</dif>
<trd lng="de">Platz</trd>
</snc>
<snc mrk="spac.0o.MAT">
<tezrad fak="MAT"/>
<uzo tip="fak">MAT</uzo>
<fnt><bib>MatTerm</bib>, <lok>p. 25</lok></fnt>
<dif>
Alia nomo por <ref cel="ar.0o.MAT">aro</ref>, provizita per
matematika strukturo, kiu donas al ĝi ian similecon kun la
fizika <tld/>o.
</dif>
<ref tip="prt" cel="punkt.0o.spaco">punkto;</ref>
<refgrp tip="sub">
<ref cel="spac.afina0o">afina <tld/>o</ref>,
<ref cel="spac.banahxa0o">banaĥa <tld/>o</ref>,
<ref cel="spac.euxklida0o">eŭklida <tld/>o</ref>,
<ref cel="spac.hermita0o">hermita <tld/>o</ref>,
<ref cel="spac.hilberta0o">hilberta <tld/>o</ref>,
<ref cel="spac.metrika0o">metrika <tld/>o</ref>,
<ref cel="spac.mezurhava0o">mezurhava <tld/>o</ref>,
<ref cel="spac.normohava0o">normohava <tld/>o</ref>,
<ref cel="spac.probablo0o">probablo<tld/>o</ref>,
<ref cel="spac.vektora0o">vektora <tld/>o</ref>,
<ref cel="spac.topologia0o">topologia <tld/>o</ref>.
</refgrp>
<trd lng="de">Raum</trd>
<trd lng="en">space</trd>
<trd lng="hu">tér</trd>
<trd lng="pl">przestrzeń</trd>
</snc>
<trdgrp lng="be">
<trd>&c_p;&c_r;&c_a;&c_s;&c_t;&c_o;&c_r;&c_a;</trd>,
<trd>&c_m;&c_je;&c_s;&c_c;&c_a;</trd>
</trdgrp>
<trd lng="af">ruimte</trd>
<trd lng="am">ቦታ</trd>
<trd lng="ar">&a_A;&a_l;&a_f;&a_D;&a_A;&a_hamza;</trd>
<trd lng="bn">স্থান</trd>
<trd lng="bs">prostora</trd>
<trd lng="ca">espai</trd>
<trd lng="co">u spaziu</trd>
<trdgrp lng="cs">
<trd>mezera</trd>,
<trd>místo</trd>,
<trd>oblast</trd>,
<trd>prostor</trd>
</trdgrp>
<trd lng="cy">gofod</trd>
<trd lng="da">rum</trd>
<trd lng="es">espacio</trd>
<trd lng="et">ruumi</trd>
<trd lng="eu">espazioa</trd>
<trd lng="fr">espace</trd>
<trd lng="fy">rûmte</trd>
<trd lng="ga">spás</trd>
<trd lng="gl">espazo</trd>
<trd lng="gu">જગ્યા</trd>
<trd lng="ha">sarari</trd>
<trd lng="hi">अंतरिक्ष</trd>
<trd lng="hmn">qhov chaw</trd>
<trd lng="hr">prostor</trd>
<trd lng="ht">espas</trd>
<trd lng="hy">տարածք</trd>
<trd lng="ig">ohere</trd>
<trd lng="is">rúm</trd>
<trd lng="ja">スペース</trd>
<trd lng="jv">papan</trd>
<trd lng="ka">ფართი</trd>
<trd lng="kk">ғ&c_a;&c_r;ы&c_sh;</trd>
<trd lng="km">ចន្លោះ</trd>
<trd lng="kn">ಸ್ಪೇಸ್</trd>
<trd lng="ko">공간</trd>
<trd lng="ku">dem</trd>
<trd lng="ky">м&c_je;&c_j;к&c_i;н&c_d;&c_i;к</trd>
<trd lng="lat">locus</trd>
<trd lng="lo">ຊ່ອງ</trd>
<trd lng="lt">vietos</trd>
<trd lng="lv">telpa</trd>
<trd lng="mg">toerana</trd>
<trd lng="mi">w&amacron;hi</trd>
<trd lng="mk">п&c_r;о&c_s;&c_t;о&c_r;</trd>
<trd lng="ml">ഇടം</trd>
<trd lng="mn">о&c_r;он &c_z;&c_a;&c_j;</trd>
<trd lng="mr">जागा</trd>
<trd lng="ms">ruang</trd>
<trd lng="mt">ispazju</trd>
<trd lng="my">အာကာသ</trd>
<trd lng="ne">अन्तरिक्ष</trd>
<trd lng="nl">ruimte</trd>
<trd lng="ny">danga</trd>
<trd lng="pa">ਸਪੇਸ</trd>
<trd lng="pl">przestrzeń</trd>
<trd lng="ps">&a_f;&a_D;&a_A;</trd>
<trd lng="ro">spațiu</trd>
<trd lng="ru">&c_p;&c_r;&c_o;&c_s;&c_t;&c_r;&c_a;&c_n;&c_s;&c_t;&c_v;&c_o;</trd>
<trd lng="rw">umwanya</trd>
<trd lng="sd">خ&a_l;&a_A;</trd>
<trd lng="si">අවකාශය</trd>
<trdgrp lng="sk">
<trd>medzera</trd>,
<trd>miesto</trd>,
<trd>oblasť</trd>,
<trd>priestor</trd>
</trdgrp>
<trd lng="sl">prostor</trd>
<trd lng="sm">avanoa</trd>
<trd lng="sn">nzvimbo</trd>
<trd lng="sq">hapësirë</trd>
<trd lng="st">sebaka</trd>
<trd lng="su">angkasa</trd>
<trd lng="sw">nafasi</trd>
<trd lng="ta">விண்வெளி</trd>
<trd lng="te">స్పేస్</trd>
<trd lng="tg">&c_f;&c_a;&c_z;о</trd>
<trd lng="th">พื้นที่</trd>
<trd lng="tl">puwang</trd>
<trd lng="tt">к&c_i;ңл&c_je;к</trd>
<trd lng="uk">п&c_r;о&c_s;&c_t;&c_ib;&c_r;</trd>
<trd lng="ur">خ&a_l;&a_A;&a_y_hamza;ی</trd>
<trd lng="uz">maydon</trd>
<trd lng="vi">không gian</trd>
<trd lng="xh">isithuba</trd>
<trd lng="yi">פּלאַץ</trd>
<trd lng="yo">aaye</trd>
<trd lng="zu">isikhala</trd>
</drv>
<drv mrk="spac.0eto">
<kap><tld/>eto</kap>
<snc mrk="spac.0eto.TIP">
<uzo tip="fak">KOMP</uzo>
<uzo tip="fak">TIP</uzo>
<dif>
<ref tip="super" cel="sign.0o.KOMP">Signo</ref> kies
bildigo sur ekrano aŭ papero estas vaka signopozicio:
<ekz>
la plej ofta <tld/>eto estas la Unikoda kaj <ref tip="malprt" cel="aski.0o">askia</ref>
signo 32
<fnt>
<bib>Viki</bib>
<lok><url ref="https://eo.wikipedia.org/?curid=41845">Spaceto
(interpunkcio)</url></lok>
</fnt>;
</ekz>
<ekz>
<ind>antaŭira <tld/>eto</ind>;
<trd lng="en">leading space</trd>
<trd lng="ru">&c_v;&c_je;&c_d;&c_u;&c_shch;&c_i;&c_j;
&c_p;&c_r;&c_o;&c_b;&c_je;&c_l;</trd>
</ekz>
<ekz>
<ind>vosta <tld/>eto</ind>;
<trd lng="en">trailing space</trd>
<trd lng="ru">&c_k;&c_o;&c_n;&c_je;&c_ch;&c_n;&c_y;&c_j;
&c_p;&c_r;&c_o;&c_b;&c_je;&c_l;</trd>
</ekz>
<ekz>
<ind>nerompebla <tld/>eto</ind>
<klr>(kie linifaldo estas malpermesita)</klr>;
<trd lng="en">no-break space</trd>
<trd lng="fr">espace insécable</trd>
<trd lng="hu">nem törhető
<ind>szóköz</ind></trd>
<trd lng="ru">&c_n;&c_je;&c_r;&c_a;&c_z;&c_r;&c_y;&c_v;&c_n;&c_y;&c_j;
&c_p;&c_r;&c_o;&c_b;&c_je;&c_l;</trd>
</ekz>
<ekz>
por havi nur la cirkumflekson, tajpu la senpaŝan cirkumflekson
sekvatan de <tld/>eto
<fnt>
<bib>Viki</bib>
<lok><url ref="https://eo.wikipedia.org/?curid=286">AZERTY</url></lok>
</fnt>.
</ekz>
</dif>
<trd lng="be">&c_p;&c_r;&c_a;&c_b;&c_je;&c_l;</trd>
<trd lng="ca">espai <klr>(tip.)</klr></trd>
<trd lng="en">space <klr>(character)</klr></trd>
<trdgrp lng="fr">
<trd>blanc<klr> (typogr.)</klr></trd>,
<trd>espace<klr> (typogr.)</klr></trd>
</trdgrp>
<trdgrp lng="hu">
<trd>szóköz</trd>,
<trd>betűköz</trd>
</trdgrp>
<trd lng="pl">spacja</trd>
<trd lng="ru">&c_p;&c_r;&c_o;&c_b;&c_je;&c_l; <klr>(&c_v;
&c_t;&c_je;&c_k;&c_s;&c_t;&c_je;)</klr></trd>
</snc>
<trdgrp lng="cs">
<trd>mezera mezi písmeny</trd>,
<trd>mezera mezi slovy</trd>
</trdgrp>
<trd lng="es">espacio</trd>
<trdgrp lng="sk">
<trd>medzera</trd>,
<trd>miesto</trd>,
<trd>oblasť</trd>,
<trd>priestor</trd>
</trdgrp>
<trdgrp lng="uk">
<trd>п&c_r;ом&c_ib;&c_zh;ок</trd>,
<trd>п&c_r;о&c_b;&c_ib;л</trd>
</trdgrp>
</drv>
<drv mrk="spac.en0i">
<kap>en<tld/>i<fnt>Z</fnt></kap>
<gra><vspec>tr</vspec></gra>
<snc mrk="spac.en0i.enteni">
<dif>
Ampleksi, enteni ene de si:
<ekz>
nuntempe kuracloko de Belokuriĥa povas en<tld/>i samtempe pli
<klr>[ol]</klr> 5 mil ripozantoj
<fnt>
<bib>Viki</bib>
<lok><url ref="https://eo.wikipedia.org/?curid=53592">Belokuriĥa</url></lok>
</fnt>;
</ekz>
<ekz>
ni havas tiom da gastoj, tiom da gastoj... la ĉambroj,
ŝajne ne en<tld/>os ĉiujn
<fnt><aut>I. G. Ŝirjaev</aut> <vrk>Sen titolo</vrk>
<lok>[1898?]</lok></fnt>.
</ekz>
</dif>
</snc>
<trdgrp lng="be">
<trd>&c_u;&c_m;&c_ja;&c_sh;&c_ch;&c_a;&c_c;&c_mol;</trd>,
<trd>&c_u;&c_t;&c_r;&c_y;&c_m;&c_l;&c_ib;&c_v;&c_a;&c_c;&c_mol;</trd>,
<trd>&c_m;&c_je;&c_c;&c_mol; &c_m;&c_je;&c_s;&c_c;&c_a; &c_d;&c_l;&c_ja;…</trd>
</trdgrp>
<trdgrp lng="ca">
<trd>contindre</trd>,
<trd>incloure</trd>
</trdgrp>
<trd lng="cs">být v prostoru</trd>
<trd lng="de">einnehmen</trd>
<trdgrp lng="hu">
<trd>elfoglal <klr tip="ind">(teret)</klr></trd>,
<trd>betölt <klr tip="ind">(teret)</klr></trd>
</trdgrp>
<trd lng="pl">zamieścić</trd>
<trdgrp lng="fr">
<trd>contenir</trd>,
<trd>envelopper<klr> (contenir)</klr></trd>
</trdgrp>
<trdgrp lng="sk">
<trd>priestor; rozprestrieť sa</trd>,
<trd>zaujať miesto</trd>
</trdgrp>
<trdgrp lng="uk">
<trd>&c_v;м&c_ib;&c_shch;&c_u;&c_v;&c_a;&c_t;&c_i;</trd>,
<trd>&c_v;клю&c_ch;&c_a;&c_t;&c_i;</trd>
</trdgrp>
</drv>
<drv mrk="spac.inter0o">
<kap>inter<tld/>o</kap>
<snc mrk="spac.inter0o.KOMUNE">
<dif>
<tld lit="S"/>o inter du aferoj:
<ekz>
de la buŝo ĝis la manoj estas granda inter<tld/>o
<fnt><bib>PrV</bib></fnt>;
</ekz>
<ekz>
<nom>David</nom> transiris sur la alian flankon, kaj stariĝis
sur la supro de la monto,
malproksime, tiel ke granda inter<tld/>o estis inter ili
<fnt>
<bib>MT</bib>
<lok>I. Samuel 26:13</lok>
</fnt>;
</ekz>
<ekz>
oni povis vidi la reĝan kastelon en inter<tld/>o de trihora vojo
<fnt>
<bib>ElektFab</bib>
<lok>Du fratoj</lok>
</fnt>;
</ekz>
<ekz>
la inter<tld/>o inter la kolosaj konstruaĵoj atingas apenaŭ
kelkcenton da paŝoj
<fnt>
<bib>Far2</bib>
<lok>Ĉapitro XXIV</lok>
</fnt>;
</ekz>
<ekz>
tipa estas la neregulaj inter<tld/>oj inter la kaheloj
<fnt>
<bib>Monato</bib>
<vrk><url ref="&Steloj;monato2/006938.html">Arkitekturo:
Friedensreich Hundertwasser 1928 - 2000</url></vrk>
</fnt>.
</ekz>
</dif>
<ref tip="vid" cel="distan.0o.SPA">distanco<sncref/></ref>
<trd lng="de">Zwischenraum</trd>
</snc>
<trdgrp lng="be">
<trd>&c_p;&c_r;&c_a;&c_m;&c_je;&c_zh;&c_a;&c_k;</trd>,
<trd>&c_ib;&c_n;&c_t;&c_e;&c_r;&c_v;&c_a;&c_l;</trd>,
<trd>&c_d;&c_y;&c_s;&c_t;&c_a;&c_n;&c_c;&c_y;&c_ja;</trd>
</trdgrp>
<trdgrp lng="ca">
<trd>separació</trd>,
<trd>distància</trd>
</trdgrp>
<trdgrp lng="cs">
<trd>mezera</trd>,
<trd>odstup</trd>,
<trd>prostor mezi</trd>,
<trd>rozestup</trd>,
<trd>spára</trd>
</trdgrp>
<trdgrp lng="fr">
<trd>écart</trd>,
<trd>écartement</trd>,
<trd>éloignement</trd>,
<trd>intervalle</trd>
</trdgrp>
<trdgrp lng="hu">
<trd>térköz</trd>,
<trd>hézag</trd>
</trdgrp>
<trd lng="pl">odst&eogonek;p</trd>
<trdgrp lng="ru">
<trd>&c_p;&c_r;&c_o;&c_m;&c_je;&c_zh;&c_u;&c_t;&c_o;&c_k;</trd>,
<trd>&c_i;&c_n;&c_t;&c_je;&c_r;&c_v;&c_a;&c_l;</trd>
</trdgrp>
<trdgrp lng="sk">
<trd>medzera</trd>,
<trd>odstup</trd>,
<trd>rozpätie</trd>
</trdgrp>
<trdgrp lng="uk">
<trd>п&c_r;ом&c_ib;&c_zh;ок</trd>,
<trd>&c_ib;н&c_t;&c_je;&c_r;&c_v;&c_a;л</trd>,
<trd>&c_d;&c_i;&c_s;&c_t;&c_a;н&c_c;&c_ib;я</trd>
</trdgrp>
</drv>
<drv mrk="spac.labor0o">
<kap>labor<tld/>o</kap>
<snc mrk="spac.labor0o.KOMP">
<uzo tip="fak">KOMP</uzo>
<dif>
Transŝaltebla aspekto de komputila ekrano
vidiganta elektitan subgrupon de aktivaj programoj
(kaj kaŝanta aliajn):
<ekz>
labor<tld/>o-ŝaltilo
<fnt>
<aut>-</aut>,
<vrk><url ref="https://help.gnome.org/misc/release-notes/3.2/index.html.eo">
GNOME 3.2 Eldon-notoj</url></vrk>,
<lok>[vidita en 2008]</lok>
</fnt>.
</ekz>
</dif>
<refgrp tip="vid">
<ref cel="tabl.labor0o.uniksa">labortablo<sncref/></ref>
</refgrp>
<trd lng="be">&c_p;&c_r;&c_a;&c_c;&c_o;&c_w;&c_n;&c_y; &c_s;&c_t;&c_o;&c_l; <klr>(&c_v;&c_ib;&c_r;&c_t;&c_u;&c_a;&c_l;&c_mol;&c_n;&c_y;)</klr></trd>
<trdgrp lng="fr">
<trd>bureau virtuel</trd>,
<trd>écran virtuel</trd>,
<trd>espace de travail</trd>
</trdgrp>
</snc>
</drv>
<drv mrk="spac.afina0o">
<kap>afina <tld/>o</kap>
<uzo tip="fak">MAT</uzo>
<fnt><bib>EKV</bib><lok>¶5</lok></fnt>
<snc>
<dif>
Tia <ref tip="super" cel="strukt.algebra0o">algebra
strukturo</ref>
<frm am="(bb E,+)">(<g>E</g>,+)</frm>, ke <frm>+</frm> estas
<ref cel="operac.ekstera0o.aro">ekstera operacio</ref> de
iu <ref cel="spac.vektora0o">vektora spaco</ref>
<frm am="bb V"><g>V</g></frm>
super <frm am="bb E"><g>E</g></frm>, kun la sekvaj ecoj:
(1) la kunligaĵo de
<ref cel="operac.ekstera0o.elemento">(eksteraj) operacioj</ref> de
<frm am="tau">τ</frm> kaj
<frm am="tau&minute;">τ'</frm> estas la operacio de
<frm am="tau+tau&minute;">τ+τ'</frm>;
(2) la operacio de la nulo estas la idento-bildigo kaj,
reciproke, nur la nulo operacias tiel;
(3) por ĉiuj ajn du punktoj, ekzistas vektoro,
kies operacio ĵetas unu punkton al la dua:
<ekz>
la vektoran <tld/>on <frm am="bb V"><g>V</g></frm> oni
kvalifikas
<ref cel="direkt.0o.afinaspaco">direkto</ref> de la
afina <tld/>o;
</ekz>
<ekz>
oni diras ankaŭ, ke la afina <tld/>o estas
<ctl>direktata de <frm am="bb V"><g>V</g></frm></ctl>;
</ekz>
<ekz>
la vektoron, kies operacio ĵetas <frm am="x"><k>x</k></frm> al
<frm am="y"><k>y</k></frm>, oni kutime signas per
<frm am="y-x"><k>y</k>-<k>x</k></frm>;
</ekz>
<ekz>
ĉiu vektora <tld/>o havas kanonan strukturon de afina
<tld/>o, direktate de si mem.
</ekz>
</dif>
<ref tip="prt" cel="punkt.0o.spaco">punkto;</ref>
<refgrp tip="vid">
<ref cel="afin.0a">afina</ref>;
</refgrp>
<refgrp tip="sub">
Bildigoj super afina spaco, kun specifaj ecoj:
<ref cel="afin.0a.bildigo">afina</ref>,
<ref cel="konkav.0a.bildigo">konkava</ref>,
<ref cel="konvek.0a.bildigo">konveksa</ref>;
rimarkindaj bildigoj:
<ref cel="homote.0o">homotetio</ref>,
<ref cel="projek.0o.oblikva">projekcio</ref>,
<ref cel="simetr.0o.oblikva">simetrio</ref>,
<ref cel="transl.0o.MAT">translacio</ref>;
</refgrp>
<refgrp tip="sub">
Ekzemploj de afina spaco:
<ref cel="eben.afina0o">afina ebeno</ref>,
<ref cel="hipere.afina0o">afina hiperebeno</ref>,
<ref cel="rekt.afina0o">afina rekto</ref>.
</refgrp>
</snc>
<trd lng="be">&c_p;&c_r;&c_a;&c_s;&c_t;&c_o;&c_r;&c_a; &c_a;&c_f;&c_ib;&c_n;&c_n;&c_a;&c_ja;</trd>
<trd lng="ca"><ind>espai</ind> afí</trd>
<trd lng="de">affiner <ind>Raum</ind></trd>
<trd lng="en">affine <ind>space</ind></trd>
<trd lng="fr">espace affine</trd>
<trd lng="hu">affin <ind>tér</ind></trd> <trd lng="pl">przestrzeń afiniczna</trd>
<trd lng="ru">&c_a;&c_f;&c_f;&c_i;&c_n;&c_n;&c_o;&c_je;
<ind>&c_p;&c_r;&c_o;&c_s;&c_t;&c_r;&c_a;&c_n;&c_s;&c_t;&c_v;&c_o;</ind></trd>
<trd lng="uk">&c_a;&c_f;&c_ib;нн&c_i;&c_j; п&c_r;о&c_s;&c_t;&c_ib;&c_r;</trd>
</drv>
<drv mrk="spac.afinasub0o">
<kap>afina sub<tld/>o</kap>
<uzo tip="fak">MAT</uzo>
<snc>
<dif>
<klr>(de
<ref tip="super" cel="spac.afina0o">afina <tld/>o</ref>
<frm am="(bb E,+)">(<g>E</g>,+)</frm>, direktata de
<frm am="bb V"><g>V</g></frm>) </klr>
<ref cel="bild.0o.subaro">Bildo</ref> per la
<ref cel="operac.ekstera0o">operacio</ref> <frm>+</frm> de
<frm am="bb W xx {a}"><g>W</g>×{<k>a</k>}</frm>, kie
<frm am="bb W"><g>W</g></frm> estas
<ref cel="spac.vektorasub0o">vektora sub<tld/>o</ref>
de <frm am="bb V"><g>V</g></frm> kaj <frm am="a in bb E"><k>a</k>∈<g>E</g></frm>, aŭ la
malplena aro:
<ekz>
tian sub<tld/>on oni foje signas per
<frm am="bb W+a"><g>W</g>+<k>a</k></frm>;
</ekz>
<ekz>
la koncerna afina sub<tld/>o estas afina <tld/>o,
enhavanta la punkton <frm am="a"><k>a</k></frm> kaj direktata
de vektora sub<tld/>o <frm am="bb W"><g>W</g></frm>;
</ekz>
<ekz>
aro konsistanta el nur unu punkto estas afina sub<tld/>o,
direktata de <frm>{0}</frm>.
</ekz>
</dif>
</snc>
<trd lng="ca"><ind>varietat</ind> afí</trd>
<trd lng="de">affine <ind>Mannigfaltigkeit</ind></trd>
<trd lng="en">affine <ind>variety</ind></trd>
<trd lng="fr">variété affine</trd>
<trd lng="hu">affin <ind>altér</ind></trd> <trd lng="pl">podprzestrzeń afiniczna</trd>
<trd lng="ru">&c_a;&c_f;&c_f;&c_i;&c_n;&c_n;&c_o;&c_je;
<ind>&c_m;&c_n;&c_o;&c_g;&c_o;&c_o;&c_b;&c_r;&c_a;&c_z;&c_i;&c_je;</ind></trd>
</drv>
<drv mrk="spac.banahxa0o">
<kap>banaĥa <tld/>o</kap>
<uzo tip="fak">MAT</uzo>
<fnt><bib>MatVort</bib></fnt>
<snc>
<dif>
<ref cel="norm.0hava">Normohava</ref>
<ref cel="komple2.0a.spaco">kompleta</ref>
<ref cel="spac.vektora0o">vektora <tld/>o</ref>.
</dif>
<refgrp tip="vid">
<ref cel="banahx.0o">Banaĥo</ref>.
</refgrp>
</snc>
<trd lng="be">&c_p;&c_r;&c_a;&c_s;&c_t;&c_o;&c_r;&c_a; &c_b;&c_a;&c_n;&c_a;&c_h;&c_a;&c_v;&c_a;</trd>
<trd lng="ca"><ind>espai</ind> de Banach</trd>
<trd lng="de">Banach-Raum</trd>
<trd lng="en">Banach <ind>space</ind></trd>
<trd lng="fr">espace de Banach</trd>
<trd lng="hu">Banach-tér</trd>
<trd lng="pl">przestrzeń Banacha</trd>
<trd lng="ru">&c_b;&c_a;&c_n;&c_a;&c_h;&c_o;&c_v;&c_o;
<ind>&c_p;&c_r;&c_o;&c_s;&c_t;&c_r;&c_a;&c_n;&c_s;&c_t;&c_v;&c_o;</ind></trd>
<trd lng="uk">&c_b;&c_a;н&c_a;&c_h;&c_ib;&c_v; п&c_r;о&c_s;&c_t;&c_ib;&c_r;</trd>
</drv>
<drv mrk="spac.euxklida0o">
<kap>eŭklida <tld/>o</kap>
<uzo tip="fak">MAT</uzo>
<fnt><bib>EKV</bib><lok>¶124</lok></fnt>
<snc>
<dif>
Reela <ref cel="spac.vektora0o">vektora spaco</ref>
<frm><g>E</g></frm>, konsiderata kune kun
<ref cel="produt.skalara0o.operacio">skalara produto</ref>
super ĝi, aŭ
<ref cel="spac.afina0o">afina spaco</ref>, super kiu
operacias tia vektora spaco.
</dif>
<refgrp tip="vid">
<ref cel="euxkli.0o">Eŭklido</ref>.
</refgrp>
<refgrp tip="sub">
Bildigoj super eŭklida (afina) spaco, kun specifaj ecoj:
<ref cel="izomet.0o">izometrio</ref>,
<ref cel="lok.de0igo.MAT">delokigo</ref>;
rimarkindaj bildigoj super eŭklida (afina) spaco:
<ref cel="projek.0o.orta">projekcio</ref>,
<ref cel="rotaci.0o.afina">rotacio</ref>,
<ref cel="simetr.0o.orta">simetrio</ref>,
<ref cel="simil.0eco.afina">simileco</ref>;
rimarkindaj bildigoj super eŭklida (vektora) spaco:
<ref cel="rotaci.0o.vektora">rotacio</ref>,
<ref cel="simil.0eco.vektora">simileco</ref>.
</refgrp>
</snc>
<trd lng="be">&c_p;&c_r;&c_a;&c_s;&c_t;&c_o;&c_r;&c_a; &c_e;&c_w;&c_k;&c_l;&c_ib;&c_d;&c_a;&c_v;&c_a;</trd>
<trd lng="ca"><ind>espai</ind> euclidià</trd>
<trd lng="de">Euklidischer <ind>Raum</ind></trd>
<trd lng="en">Euclidean <ind>space</ind></trd>
<trd lng="fr">espace euclidien</trd>
<trd lng="hu">euklideszi <ind>tér</ind></trd> <trd lng="pl">przestrzeń euklidesowa</trd>
<trd lng="ru">&c_je;&c_v;&c_k;&c_l;&c_i;&c_d;&c_o;&c_v;&c_o;
<ind>&c_p;&c_r;&c_o;&c_s;&c_t;&c_r;&c_a;&c_n;&c_s;&c_t;&c_v;&c_o;</ind></trd>
<trd lng="uk">&c_je;&c_v;кл&c_ib;&c_d;&c_ib;&c_v; п&c_r;о&c_s;&c_t;&c_ib;&c_r;</trd>
</drv>
<drv mrk="spac.hermita0o">
<kap>hermita <tld/>o</kap>
<uzo tip="fak">MAT</uzo>
<snc>
<dif>
Kompleksa <ref cel="spac.vektora0o">vektora spaco</ref>
<frm><g>E</g></frm>, konsiderata kune kun
<ref cel="produt.hermita_skalara0o.operacio">hermita produto</ref>
super ĝi, aŭ
<ref cel="spac.afina0o">afina spaco</ref>, super kiu
operacias tia vektora spaco.
</dif>
<refgrp tip="vid">
<ref cel="hermit.0o">Hermito</ref>.
</refgrp>
</snc>
<trd lng="be">&c_p;&c_r;&c_a;&c_s;&c_t;&c_o;&c_r;&c_a; &c_e;&c_r;&c_m;&c_ib;&c_t;&c_a;&c_v;&c_a;</trd>
<trd lng="ca"><ind>espai</ind> hermmitià</trd>
<trd lng="de">Hermitescher <ind>Raum</ind></trd>
<trd lng="en">Hermitian <ind>space</ind></trd>
<trd lng="fr">espace hermitien</trd>
<trd lng="hu">hermetikus <ind>tér</ind></trd> <trd lng="pl">przestrzeń unitarna</trd>
<trd lng="ru">&c_e;&c_r;&c_m;&c_i;&c_t;&c_o;&c_v;&c_o;
<ind>&c_p;&c_r;&c_o;&c_s;&c_t;&c_r;&c_a;&c_n;&c_s;&c_t;&c_v;&c_o;</ind></trd>
</drv>
<drv mrk="spac.hilberta0o">
<kap>hilberta <tld/>o</kap>
<uzo tip="fak">MAT</uzo>
<fnt><bib>EKV</bib><lok>¶156</lok></fnt>
<snc>
<dif>
<ref cel="komple2.0a.spaco">Kompleta</ref>
<ref cel="spac.hermita0o">hermita <tld/>o</ref> aŭ
<ref cel="spac.euxklida0o">eŭklida <tld/>o</ref>.
</dif>
<refgrp tip="vid">
<ref cel="hilber.0o">Hilberto</ref>.
</refgrp>
<rim>
Oni ankaŭ parolas pri <ctl>antaŭhilbertaj
<tld/>oj</ctl>,
por kiuj oni postulas nek kompletecon, nek ke la normo de nenula
vektoro estu nepre nenula.
</rim>
</snc>
<trd lng="be">&c_p;&c_r;&c_a;&c_s;&c_t;&c_o;&c_r;&c_a; &c_g;&c_ib;&c_l;&c_mol;&c_b;&c_e;&c_r;&c_t;&c_a;&c_v;&c_a;</trd>
<trd lng="ca"><ind>espai</ind> de Hilbert</trd>
<trd lng="de">Hilbert-Raum</trd>
<trd lng="en">Hilbert space</trd>
<trd lng="es">espacio de Hilbert</trd>
<trd lng="fr">espace hilbertien</trd>
<trd lng="hu">Hilbert-tér</trd> <trd lng="pl">przestrzeń
Hilberta</trd>
<trd lng="ru">&c_g;&c_i;&c_l;&c_mol;&c_b;&c_je;&c_r;&c_t;&c_o;&c_v;&c_o;
<ind>&c_p;&c_r;&c_o;&c_s;&c_t;&c_r;&c_a;&c_n;&c_s;&c_t;&c_v;&c_o;</ind></trd>
<trd lng="uk">&c_g;&c_ib;ль&c_b;&c_je;&c_r;&c_t;&c_ib;&c_v; п&c_r;о&c_s;&c_t;&c_ib;&c_r;</trd>
</drv>
<drv mrk="spac.metrika0o">
<kap>metrika <tld/>o</kap>
<uzo tip="fak">MAT</uzo>
<fnt><bib>EKV</bib><lok>¶276</lok></fnt>
<snc>
<dif>
Aro <frm am="bb M"><g>M</g></frm>, konsiderata kune kun
<ref cel="metrik.0o.MAT">metriko</ref> <frm am="d"><k>d</k></frm>
en
<frm am="bb M"><g>M</g></frm>:
<ekz>
tian metrikan <tld/>on oni signas per
<frm am="(bb M,d)">(<g>M</g>,<k>d</k>)</frm>.
</ekz>
</dif>
<ref tip="prt" cel="punkt.0o.spaco">punkto;</ref>
<ref tip="super" cel="spac.topologia0o">topologia <tld/>o;</ref>
<refgrp tip="prt">
Specifaj subaroj:
<ref cel="glob.0o.metrikaspaco">globo</ref>,
<ref cel="ferm.mal0ita.metrikaspaco">malfermita</ref> subaro;
</refgrp>
<refgrp tip="vid">
Specifaj ecoj de metrika spaco aŭ subaro de ĝi:
<ref cel="bar.0ita.metrikaspaco">barita</ref>,
<ref cel="kompak.antaux0a.MAT">antaŭkompakta</ref>,
<ref cel="kompak.0a.metrikaspaco">kompakta</ref>,
<ref cel="komple2.0a.spaco">kompleta</ref>;
</refgrp>
<refgrp tip="sub">
Bildigoj super metrika spaco, kun specifaj ecoj:
<ref cel="izomet.0o">izometrio</ref>,
<ref cel="kontin3.0a.cxie">kontinua</ref>,
<ref cel="kontin3.0ega">kontinuega</ref>.
</refgrp>
</snc>
<trd lng="be">&c_p;&c_r;&c_a;&c_s;&c_t;&c_o;&c_r;&c_a; &c_m;&c_e;&c_t;&c_r;&c_y;&c_ch;&c_n;&c_a;&c_ja;</trd>
<trd lng="ca"><ind>espai</ind> mètric</trd>
<trd lng="cs">metrický prostor</trd>
<trd lng="de">metrischer <ind>Raum</ind></trd>
<trd lng="en">metric <ind>space</ind></trd>
<trd lng="es">espacio métrico</trd>
<trd lng="fr">espace métrique</trd>
<trd lng="hu">metrikus <ind>tér</ind></trd>
<trd lng="pl">przestrzeń metryczna</trd>
<trd lng="ru">&c_m;&c_je;&c_t;&c_r;&c_i;&c_ch;&c_je;&c_s;&c_k;&c_o;&c_je;
<ind>&c_p;&c_r;&c_o;&c_s;&c_t;&c_r;&c_a;&c_n;&c_s;&c_t;&c_v;&c_o;</ind></trd>
<trd lng="sk">metrický priestor</trd>
</drv>
<drv mrk="spac.mezurhava0o">
<kap>mezurhava <tld/>o</kap>
<uzo tip="fak">MAT</uzo>
<snc>
<dif>
<ref cel="ar.0o.MAT">Aro</ref> <frm am="bb Omega"><g>Ω</g></frm>,
konsiderata
kune kun <ref cel="algebr.sigma0o">σ-algebro</ref>
<frm am="bb A"><g>A</g></frm> super ĝi kaj
<ref cel="mezur.0o.MAT">mezuro</ref> <frm am="mu">&my;</frm> super
<frm am="bb A"><g>A</g></frm>:
<ekz>
mezurhavan <tld/>on oni kutime signas per triopo
<frm am="(bb Omega,bb A,mu)">(<g>Ω</g>,<g>A</g>,&my;)</frm>.
</ekz>
</dif>
</snc>
<trd lng="ca"><ind>espai</ind> de mesura</trd>
<trd lng="de">Maßraum</trd>
<trd lng="en">measure <ind>space</ind></trd>
<trd lng="fr">espace mesuré</trd>
<trd lng="hu">mérhető <ind>tér</ind></trd> <trd lng="pl">przestrzeń z miar&aogonek;</trd>
<trd lng="ru">&c_p;&c_r;&c_o;&c_s;&c_t;&c_r;&c_a;&c_n;&c_s;&c_t;&c_v;&c_o;
&c_s; &c_m;&c_je;&c_r;&c_o;&c_j;</trd>
</drv>
<drv mrk="spac.normohava0o">
<kap>normohava <tld/>o, <var><kap>normita <tld/>o</kap></var></kap>
<uzo tip="fak">MAT</uzo>
<snc>
<dif>
<ref cel="norm.0hava">Normohava</ref>
<ref cel="spac.vektora0o">vektora <tld/>o</ref>:
<ekz>
<ref cel="spac.euxklida0o">eŭklida vektora
<tld/>o</ref> estas ankaŭ normohava <tld/>o,
konsiderante la naturan normon
<frm am="||x||=sqrt(:x|x:)">||<k>x</k>|| = √<<k>x</k>|<k>x</k>></frm>;
</ekz>
<ekz>
ĉiu normohava <tld/>o estas ankaŭ
<ref tip="super" cel="spac.metrika0o">metrika <tld/>o</ref> kaj
<ref tip="super" cel="topolo.0a.modulo">topologia</ref> vektora