/
naci.xml
1306 lines (1285 loc) · 42.7 KB
/
naci.xml
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
31
32
33
34
35
36
37
38
39
40
41
42
43
44
45
46
47
48
49
50
51
52
53
54
55
56
57
58
59
60
61
62
63
64
65
66
67
68
69
70
71
72
73
74
75
76
77
78
79
80
81
82
83
84
85
86
87
88
89
90
91
92
93
94
95
96
97
98
99
100
101
102
103
104
105
106
107
108
109
110
111
112
113
114
115
116
117
118
119
120
121
122
123
124
125
126
127
128
129
130
131
132
133
134
135
136
137
138
139
140
141
142
143
144
145
146
147
148
149
150
151
152
153
154
155
156
157
158
159
160
161
162
163
164
165
166
167
168
169
170
171
172
173
174
175
176
177
178
179
180
181
182
183
184
185
186
187
188
189
190
191
192
193
194
195
196
197
198
199
200
201
202
203
204
205
206
207
208
209
210
211
212
213
214
215
216
217
218
219
220
221
222
223
224
225
226
227
228
229
230
231
232
233
234
235
236
237
238
239
240
241
242
243
244
245
246
247
248
249
250
251
252
253
254
255
256
257
258
259
260
261
262
263
264
265
266
267
268
269
270
271
272
273
274
275
276
277
278
279
280
281
282
283
284
285
286
287
288
289
290
291
292
293
294
295
296
297
298
299
300
301
302
303
304
305
306
307
308
309
310
311
312
313
314
315
316
317
318
319
320
321
322
323
324
325
326
327
328
329
330
331
332
333
334
335
336
337
338
339
340
341
342
343
344
345
346
347
348
349
350
351
352
353
354
355
356
357
358
359
360
361
362
363
364
365
366
367
368
369
370
371
372
373
374
375
376
377
378
379
380
381
382
383
384
385
386
387
388
389
390
391
392
393
394
395
396
397
398
399
400
401
402
403
404
405
406
407
408
409
410
411
412
413
414
415
416
417
418
419
420
421
422
423
424
425
426
427
428
429
430
431
432
433
434
435
436
437
438
439
440
441
442
443
444
445
446
447
448
449
450
451
452
453
454
455
456
457
458
459
460
461
462
463
464
465
466
467
468
469
470
471
472
473
474
475
476
477
478
479
480
481
482
483
484
485
486
487
488
489
490
491
492
493
494
495
496
497
498
499
500
501
502
503
504
505
506
507
508
509
510
511
512
513
514
515
516
517
518
519
520
521
522
523
524
525
526
527
528
529
530
531
532
533
534
535
536
537
538
539
540
541
542
543
544
545
546
547
548
549
550
551
552
553
554
555
556
557
558
559
560
561
562
563
564
565
566
567
568
569
570
571
572
573
574
575
576
577
578
579
580
581
582
583
584
585
586
587
588
589
590
591
592
593
594
595
596
597
598
599
600
601
602
603
604
605
606
607
608
609
610
611
612
613
614
615
616
617
618
619
620
621
622
623
624
625
626
627
628
629
630
631
632
633
634
635
636
637
638
639
640
641
642
643
644
645
646
647
648
649
650
651
652
653
654
655
656
657
658
659
660
661
662
663
664
665
666
667
668
669
670
671
672
673
674
675
676
677
678
679
680
681
682
683
684
685
686
687
688
689
690
691
692
693
694
695
696
697
698
699
700
701
702
703
704
705
706
707
708
709
710
711
712
713
714
715
716
717
718
719
720
721
722
723
724
725
726
727
728
729
730
731
732
733
734
735
736
737
738
739
740
741
742
743
744
745
746
747
748
749
750
751
752
753
754
755
756
757
758
759
760
761
762
763
764
765
766
767
768
769
770
771
772
773
774
775
776
777
778
779
780
781
782
783
784
785
786
787
788
789
790
791
792
793
794
795
796
797
798
799
800
801
802
803
804
805
806
807
808
809
810
811
812
813
814
815
816
817
818
819
820
821
822
823
824
825
826
827
828
829
830
831
832
833
834
835
836
837
838
839
840
841
842
843
844
845
846
847
848
849
850
851
852
853
854
855
856
857
858
859
860
861
862
863
864
865
866
867
868
869
870
871
872
873
874
875
876
877
878
879
880
881
882
883
884
885
886
887
888
889
890
891
892
893
894
895
896
897
898
899
900
901
902
903
904
905
906
907
908
909
910
911
912
913
914
915
916
917
918
919
920
921
922
923
924
925
926
927
928
929
930
931
932
933
934
935
936
937
938
939
940
941
942
943
944
945
946
947
948
949
950
951
952
953
954
955
956
957
958
959
960
961
962
963
964
965
966
967
968
969
970
971
972
973
974
975
976
977
978
979
980
981
982
983
984
985
986
987
988
989
990
991
992
993
994
995
996
997
998
999
1000
<?xml version="1.0"?>
<!DOCTYPE vortaro SYSTEM "../dtd/vokoxml.dtd">
<vortaro>
<art mrk="$Id: naci.xml,v 1.79 2021/06/13 16:48:57 revo Exp $">
<kap>
<ofc>*</ofc>
<rad>naci</rad>/o <fnt><bib>PV</bib></fnt>
</kap>
<drv mrk="naci.0o">
<kap><ofc>*</ofc><tld/>o</kap>
<uzo tip="fak">HIS</uzo>
<uzo tip="fak">POL</uzo>
<snc mrk="naci.0o.popolo">
<dif>
Memkonscia <ref tip="super" cel="etn.0o">etno</ref>, iom
granda <ref tip="super" cel="popol.0o.etno">popolo</ref>,
konsistanta el tuto de la homoj loĝantaj en difinita
teritorio kaj ligitaj per komuneco de lingvo, kutimoj,
historio, tradicioj, interesoj kaj valoroj:
<ekz>
precipe la lingvo faras la <tld/>on;
</ekz>
<ekz>
<tld/>o batalanta por kreo de sia propra ŝtato
<fnt><bib>PIV1</bib></fnt>;
</ekz>
<ekz>
<tld/>o dividita inter pluraj regnoj;
</ekz>
<ekz>
lernolibroj kaj vortaroj, <klr>[…]</klr> eldonitaj de niaj plej
kompetentaj amikoj por ĉiu <tld/>o aparte
<fnt>
<bib>F</bib>
<lok>Antaŭparolo</lok>
</fnt>;
</ekz>
<ekz>
ni penas tradukadi la verkojn de ĉiu <tld/>o en la lingvojn de
ĉiuj aliaj <tld/>oj
<fnt>
<bib>EE</bib>
</fnt>;
</ekz>
<ekz>
ofte kunvenas personoj de malsamaj <tld/>oj kaj komprenas unu la
alian,
sed kia grandega diferenco estas inter ilia reciproka
kompreniĝado kaj la nia
<fnt>
<bib>Paroloj</bib>
<vrk>Parolado antaŭ la Unua Kongreso Esperantista en Boulogne
sur Mer en la 5a de aŭgusto 1905</vrk>
</fnt>;
</ekz>
<ekz>
dissemiĝis la insuloj da popoloj en siaj landoj, ĉiu laŭ sia
lingvo, laŭ siaj gentoj kaj <tld/>oj
<fnt>
<bib>MT</bib>
<lok>Genezo 10:5</lok>
</fnt>;
</ekz>
<ekz>
ĉu ilin savis la dioj de la <tld/>oj, kiujn ekstermis miaj
patroj,
la <tld/>ojn de Gozan kaj Ĥaran kaj Recef kaj la filojn de Eden
en Telasar
<fnt>
<bib>MT</bib>
<lok>II. Reĝoj 19:12</lok>
</fnt>?
</ekz>
<ekz>
li prenis de ĉiuj <tld/>oj: de Edom, de Moab, de la Amonidoj, de
la Filiŝtoj, kaj de Amalek
<fnt>
<bib>MT</bib>
<lok>I. Kroniko 18:11</lok>
</fnt>;
</ekz>
<ekz>
la flagoj de ĉiuj <tld/>oj bloviĝas en la aero
<fnt>
<bib>Fab1</bib>
<lok>La virineto de maro</lok>
</fnt>;
</ekz>
<ekz>
vi, Hebreoj, estas malgaja <tld/>o
<fnt>
<bib>Far1</bib>
<lok>Ĉapitro XIV</lok>
</fnt>.
</ekz>
</dif>
<ref tip="vid" cel="gent.0o">gento</ref>
<trd lng="be">&c_n;&c_a;&c_c;&c_y;&c_ja;</trd>
<trd lng="de">Nation</trd>
<trdgrp lng="pl">
<trd>naród</trd>,
<trd>nacja</trd>,
<trd>państwo</trd>
</trdgrp>
<trdgrp lng="ro">
<trd>națiune</trd>,
<trd>stat</trd>,
<trd>țară</trd>
</trdgrp>
<trd lng="ru">&c_n;&c_a;&c_c;&c_i;&c_ja;</trd>
</snc>
<snc mrk="naci.0o.suvereno">
<uzo tip="fak">JUR</uzo>
<dif>
<ref tip="sin" cel="popol.0o.regataro">Popolo</ref>
rigardata kiel
<ref tip="super" cel="suvere.0o">suvereno</ref>:
<ekz>
<klr>[li]</klr> asertas, ke antaŭe Jugoslavio estis
&leftquot;unu sola ŝtato kaj unu sama nacio&rightquot;
<fnt>
<bib>Monato</bib>
<aut>Paul Gubbins</aut>
<vrk><url ref="http://steloj.de/esperanto/monato2/006811.html">Reago:
Nekredeblaj malveroj</url></vrk>
</fnt>;
</ekz>
<ekz>
la imperiestro de la &leftquot;sankta romia imperio de la
germana nacio&rightquot; promesis protekti kaj ŝirmi lin
<fnt>
<bib>Monato</bib>
<aut>Gerrit Berveling</aut>
<vrk><url ref="http://steloj.de/esperanto/monato2/006823.html">Opinio:
Tro Senkosta Pentemo</url></vrk>
</fnt>;
</ekz>
<ekz>
oni kulpigis la sinjorinon pro malhonorigo de la <tld/>o kaj pro
incito al rasismo
<fnt>
<bib>Monato</bib>
<vrk><url ref="http://steloj.de/esperanto/monato2/006853.html">Ĉeĥio:
Mur-muras Rasismo</url></vrk>
</fnt>;
</ekz>
<ekz>
mi demandas al mi, ĉu <tld/>o <klr>(Seborgo)</klr> de 350 homoj
povus jare prizorgi 100 000 turistojn
<fnt>
<bib>Monato</bib>
<vrk><url ref="http://steloj.de/esperanto/monato2/006859.html">Seborgo:
Urbeto aŭ sendependa lando?</url></vrk>
</fnt>;
</ekz>
<ekz>
konfliktoj kaj disdividoj en la mensoj kaj la koroj de la ĉeĥa
<tld/>o
<fnt>
<bib>Monato</bib>
<aut>Gerrit Berveling</aut>
<vrk><url ref="http://steloj.de/esperanto/monato2/007031.html">Katolikismo:
Johano Hus ‐ ĉu ne plu herezulo?</url></vrk>
</fnt>;
</ekz>
<ekz>
<tld/>o disbatos <tld/>on kaj urbo urbon, ĉar Dio konfuzos ilin
per diversaj malfeliĉoj
<fnt>
<bib>MT</bib>
<lok>II. Kroniko 15:6</lok>
</fnt>;
</ekz>
<ekz>
Vi <klr>(Dio)</klr> regas super ĉiuj regnoj de la <tld/>oj, en
Via mano estas forto kaj potenco
<fnt>
<bib>MT</bib>
<lok>II. Kroniko 20:6</lok>
</fnt>.
</ekz>
</dif>
<trd lng="be">&c_n;&c_a;&c_r;&c_o;&c_d;</trd>
<trd lng="de">Volk</trd>
<trd lng="ru">&c_n;&c_a;&c_r;&c_o;&c_d;</trd>
</snc>
<snc mrk="naci.0o.regno">
<uzo tip="fak">POL</uzo>
<uzo tip="stl">EVI</uzo>
<dif>
<ref tip="dif" cel="regn.0o.POL">Regno</ref>.
</dif>
<rim>
Tiu senco estas fremda al Esperanto, sed aperas en terminoj
tradukitaj el la angla:
<ekz>
<ind>Unuiĝintaj <tld lit="N"/>oj</ind>.
</ekz>
</rim>
<trdgrp lng="be">
<trd>&c_d;&c_z;&c_ja;&c_r;&c_zh;&c_a;&c_v;&c_a;</trd>,
<trd>&c_k;&c_r;&c_a;&c_ib;&c_n;&c_a;</trd>
</trdgrp>
<trd lng="de">Staatsvolk</trd>
<trd lng="ru">&c_g;&c_o;&c_s;&c_u;&c_d;&c_a;&c_r;&c_s;&c_t;&c_v;&c_o;</trd>
</snc>
<refgrp tip="vid">
<ref cel="land.0o">lando</ref>,
<ref cel="patr.0ujo">patrujo</ref>.
</refgrp>
<trd lng="af">nasie</trd>
<trd lng="am">ሀገር</trd>
<trd lng="ar">الأمة</trd>
<trd lng="az">millət</trd>
<trd lng="bg">&c_n;&c_a;&c_c;&c_i;&c_ja;</trd>
<trd lng="bn">জাতি</trd>
<trd lng="br">broad</trd>
<trd lng="ca">nació</trd>
<trd lng="co">a nazione</trd>
<trd lng="cs">národ</trd>
<trd lng="da">nation</trd>
<trd lng="en">nation</trd>
<trd lng="es">nación</trd>
<trd lng="et">rahvas</trd>
<trd lng="fr">nation</trd>
<trd lng="gu">રાષ્ટ્ર</trd>
<trd lng="hi">राष्ट्र</trd>
<trd lng="hr">nacija</trd>
<trd lng="hu">nemzet</trd>
<trd lng="hy">ազգ</trd>
<trdgrp lng="it">
<trd>nazione</trd>
<trd>popolo</trd>
</trdgrp>
<trd lng="ja">国家</trd>
<trd lng="ka">ერის</trd>
<trd lng="km">ប្រទេស</trd>
<trd lng="ko">국민</trd>
<trd lng="lo">ປະເທດຊາດ</trd>
<trd lng="ml">ജാതി</trd>
<trd lng="mr">राष्ट्र</trd>
<trd lng="my">လူမျိုးသည်</trd>
<trd lng="ne">राष्ट्र</trd>
<trdgrp lng="nl">
<trd>natie</trd>,
<trd>volk</trd>
</trdgrp>
<trd lng="ny">mtundu</trd>
<trd lng="pa">ਕੌਮ ਨੂੰ</trd>
<trd lng="ps">ملت</trd>
<trd lng="pt">nação</trd>
<trd lng="sd">قوم</trd>
<trd lng="si">ජාතිය</trd>
<trd lng="sq">komb</trd>
<trd lng="ta">தேசிய</trd>
<trd lng="te">దేశం</trd>
<trd lng="th">ประเทศชาติ</trd>
<trd lng="tl">bansa</trd>
<trd lng="tr">ulus</trd>
<trd lng="sk">národ</trd>
<trd lng="ur">قوم</trd>
<trd lng="vi">quốc gia</trd>
<trd lng="zu">isizwe</trd>
</drv>
<drv mrk="naci.0a">
<kap><tld/>a</kap>
<snc mrk="naci.0a.etna">
<dif>
Koncernanta <tld/>ojn, etnojn:
<ekz>
<tld/>a lingvo, konscio, apartaĵo;
</ekz>
<ekz>
<tld/>aj rilatoj;
</ekz>
<ekz>
<ind><tld/>a standardo</ind>
<klr>(i.a., tradicia standardo de popolo kiu malhavas
sian <tld/>an ŝtaton)</klr>;
<trd lng="be">&c_n;&c_a;&c_c;&c_y;&c_ja;&c_n;&c_a;&c_l;&c_mol;&c_n;&c_y;
&c_s;&c_mol;&c_c;&c_ja;&c_g;</trd>
<trd lng="ru">&c_n;&c_a;&c_c;&c_i;&c_o;&c_n;&c_a;&c_l;&c_mol;&c_n;&c_y;&c_j;
&c_f;&c_l;&c_a;&c_g;</trd>
</ekz>
<ekz>
<ind><tld/>a ŝtato</ind>
<klr>(ŝtato formita laŭ <tld/>a principo, kontraste al
imperio ktp)</klr>;
<trd lng="be">&c_n;&c_a;&c_c;&c_y;&c_ja;&c_n;&c_a;&c_l;&c_mol;&c_n;&c_a;&c_ja;
&c_d;&c_z;&c_ja;&c_r;&c_zh;&c_a;&c_v;&c_a;</trd>
<trd lng="ru">&c_n;&c_a;&c_c;&c_i;&c_o;&c_n;&c_a;&c_l;&c_mol;&c_n;&c_o;&c_je;
&c_g;&c_o;&c_s;&c_u;&c_d;&c_a;&c_r;&c_s;&c_t;&c_v;&c_o;</trd>
</ekz>
<ekz>
la <tld/>a karaktero kaj maniero de la vivado de la orientaj
popoloj estas la kaŭzo <klr>[…]</klr>, ke ankoraŭ hodiaŭ la
verkado de fabeloj estas tie tre alte ŝatata
<fnt>
<bib>ElektFab</bib>
<lok>Antaŭparolo de la tradukinto</lok>
</fnt>;
</ekz>
<ekz>
<tld/>a <klr>(nacilingva)</klr> traduko de diversaj vortoj
<fnt>
<bib>F</bib>
<lok>Antaŭparolo</lok>
</fnt>;
</ekz>
<ekz>
<tld/>a <ref cel="sxovin.0o">ŝovinismo</ref>
<fnt>
<bib>EE</bib>
</fnt>;
</ekz>
<ekz>
<tld/>a religio
<fnt>
<bib>Paroloj</bib>
<vrk>Parolado antaŭ la Unua Kongreso Esperantista en Boulogne
sur Mer en la 5a de aŭgusto 1905</vrk>
</fnt>,
asocio
<fnt>
<bib>Paroloj</bib>
<vrk>Parolado antaŭ la Sepa Kongreso Esperantista en Antwerpen
en la 21a de aŭgusto 1911</vrk>
</fnt>,
konvinko
<fnt>
<bib>Homaranismo</bib>
<vrk>Dogmoj de Hilelismo</vrk>
</fnt>,
movado
<fnt>
<bib>VivZam</bib>
</fnt>,
poeto
<fnt>
<bib>VivZam</bib>
</fnt>.
</ekz>
</dif>
<trd lng="be">&c_n;&c_a;&c_c;&c_y;&c_ja;&c_n;&c_a;&c_l;&c_mol;&c_n;&c_y;</trd>
<trd lng="de">national</trd>
<trd lng="pl">narodowy</trd>
<trd lng="ro">național</trd>
<trd lng="ru">&c_n;&c_a;&c_c;&c_i;&c_o;&c_n;&c_a;&c_l;&c_mol;&c_n;&c_y;&c_j;</trd>
</snc>
<snc mrk="naci.0a.sxtata">
<uzo tip="stl">EVI</uzo>
<dif>
Regna, koncernanta <tld/>on<sncref ref="naci.0o.regno"/>:
<ekz>
<ind><tld/>a standardo</ind>
<klr>(oficiala standardo de koncerna regno)</klr>.
<trd lng="be">&c_d;&c_z;&c_ja;&c_r;&c_zh;&c_a;&c_w;&c_n;&c_y;
&c_s;&c_mol;&c_c;&c_ja;&c_g;</trd>
<trd lng="ru">&c_g;&c_o;&c_s;&c_u;&c_d;&c_a;&c_r;&c_s;&c_t;&c_v;&c_je;&c_n;&c_n;&c_y;&c_j;
&c_f;&c_l;&c_a;&c_g;</trd>
</ekz>
</dif>
<trdgrp lng="be">
<trd>&c_n;&c_a;&c_c;&c_y;&c_ja;&c_n;&c_a;&c_l;&c_mol;&c_n;&c_y;</trd>,
<trd>&c_d;&c_z;&c_ja;&c_r;&c_zh;&c_a;&c_w;&c_n;&c_y;</trd>
</trdgrp>
<trdgrp lng="de">
<trd>National-</trd>,
<trd>Landes-</trd>
</trdgrp>
<trdgrp lng="ru">
<trd>&c_g;&c_o;&c_s;&c_u;&c_d;&c_a;&c_r;&c_s;&c_t;&c_v;&c_je;&c_n;&c_n;&c_y;&c_j;</trd>,
<trd>&c_n;&c_a;&c_c;&c_i;&c_o;&c_n;&c_a;&c_l;&c_mol;&c_n;&c_y;&c_j;</trd>
</trdgrp>
</snc>
<trd lng="br">broadel</trd>
<trd lng="ca">nacional</trd>
<trd lng="cs">národní</trd>
<trd lng="en">national</trd>
<trd lng="es">nacional</trd>
<trd lng="fr">national</trd>
<trdgrp lng="hu">
<trd>nemzeti</trd>,
<trd>nemzet-</trd>
</trdgrp>
<trd lng="it">nazionale</trd>
<trd lng="nl">nationaal</trd>
<trd lng="pl">narodowy</trd>
<trd lng="pt">nacional</trd>
<trd lng="ro">național</trd>
<trd lng="sk">národný</trd>
<trd lng="tr">ulusal</trd>
</drv>
<drv mrk="naci.0ajxo">
<kap><tld/>aĵo</kap>
<snc>
<dif>
<tld lit="N"/>a apartaĵo.
</dif>
</snc>
<trdgrp lng="be">
<trd>&c_n;&c_a;&c_c;&c_y;&c_ja;&c_n;&c_a;&c_l;&c_mol;&c_n;&c_a;&c_ja;
&c_a;&c_s;&c_a;&c_b;&c_l;&c_ib;&c_v;&c_a;&c_s;&c_mol;&c_c;&c_mol;</trd>,
<trd>&c_n;&c_a;&c_c;&c_y;&c_ja;&c_n;&c_a;&c_l;&c_mol;&c_n;&c_a;&c_ja;
&c_r;&c_y;&c_s;&c_a;</trd>
</trdgrp>
<trd lng="br">dibarder <ind>broadel</ind></trd>
<trd lng="ca">particularitat <ind>nacional</ind></trd>
<trd lng="de">nationale <ind>Besonderheit</ind></trd>
<trd lng="en">national idiom</trd>
<trdgrp lng="es">
<trd>peculiaridad nacional</trd>,
<trd>rago nacional</trd>
</trdgrp>
<trdgrp lng="fr">
<trd>particularité <ind>nationale</ind></trd>,
<trd>spécialité <ind>nationale</ind></trd>
</trdgrp>
<trd lng="hu">nemzeti <ind>sajátosság</ind></trd>
<trd lng="nl">iets eigen aan het <ind>volk</ind></trd>
<trdgrp lng="pl">
<trd>w&lstroke;asność publiczna</trd>,
<trd>w&lstroke;asność narodowa</trd>
</trdgrp>
<trdgrp lng="ro">
<trd>domeniu public</trd>,
<trd>proprietate națională</trd>
</trdgrp>
<trd lng="ru">&c_n;&c_a;&c_c;&c_i;&c_o;&c_n;&c_a;&c_l;&c_mol;&c_n;&c_a;&c_ja; &c_o;&c_s;&c_o;&c_b;&c_je;&c_n;&c_n;&c_o;&c_s;&c_t;&c_mol;</trd>
</drv>
<drv mrk="naci.0ano">
<kap><tld/>ano</kap>
<snc mrk="naci.0ano.etnano">
<dif>
Etnano:
<ekz>
sed tiel same kiel mi en la nuna momento ne estas ia
<tld/>ano, sed simpla homo, tiel same mi ankaŭ sentas, ke
en tiu ĉi momento mi ne apartenas al ia <tld/>a
aŭ partia religio, sed mi estas nur homo.
<fnt>
<aut>&Z;</aut>:
<vrk>La parolado antaŭ la Unua Kongreso Esperantista
en Bulonjo-sur-Maro, 1905-08-05</vrk>
</fnt>.
</ekz>
<ekz>
en la tiama Jugoslavio albanoj <klr>[…]</klr>
okupis laŭnombre la trian lokon – post serboj kaj kroatoj
– sed ne posedis sian ŝtaton-respublikon, aliaj <tld/>anoj –
makedonoj, montenegranoj, bosnianoj kaj slovenoj – jam havis
siajn
<fnt>
<bib>Monato</bib>
<aut>Pan Gavrilan</aut>
<vrk><url ref="&Monato;/2010/010201.php">En la
lando de la flavaj bicikloj</url></vrk>
</fnt>.
</ekz>
</dif>
<trd lng="be">&c_p;&c_r;&c_a;&c_d;&c_s;&c_t;&c_a;&c_w;&c_n;&c_ib;&c_k;
&c_n;&c_a;&c_c;&c_y;&c_ib;</trd>
<trdgrp lng="br">
<trd>broad<klr tip="ind"> (den)</klr></trd>,
<trd>broadour</trd>
</trdgrp>
<trd lng="de">Angehöriger einer Nationalität</trd>
</snc>
<snc mrk="naci.0ano.sxtatano">
<uzo tip="stl">EVI</uzo>
<dif>
<ref tip="dif" cel="sxtat.0ano">Ŝtatano</ref>:
<ekz>
la ambasadoro konsilis al ĉiuj siaj <tld/>anoj
forlasi la landon <fnt><bib>PIV1</bib></fnt>;
</ekz>
<ekz>
en la burĝ<tld/>a periodo <klr>[…]</klr> la ŝtaton oni difinas:
<tld/>o estas ŝtato, do ĉiuj, kiuj loĝas sur teritorio de iu
ŝtato, estas <tld/>anoj de tiu ŝtato
<fnt>
<bib>Monato</bib>
<aut>Zlatko Tišljar</aut>
<vrk><url ref="&Monato;/2008/009380.php">Kiu
estas la perfidulo?</url></vrk>
</fnt>.
</ekz>
</dif>
<trd lng="be">&c_g;&c_r;&c_a;&c_m;&c_a;&c_d;&c_z;&c_ja;&c_n;&c_ib;&c_n;</trd>
<trd lng="de">Staatsangehöriger</trd>
</snc>
<snc mrk="naci.0ano.BIB">
<uzo tip="fak">BIB</uzo>
<dif>
Aligentano, ne-judo:
<ekz>
Jerusalem estos piedpremata de la <tld/>anoj, ĝis plenumiĝos la
tempoj de la <tld/>anoj
<fnt>
<bib>NT</bib>
<lok>Luko 21:24</lok>
</fnt>;
</ekz>
<ekz>
ĉiuj el la cirkumcido kredantoj, kiuj venis kun Petro,
miregis pri tio, ke ankaŭ sur la <tld/>anojn estis surverŝata la
donaco de la Sankta Spirito
<fnt>
<bib>NT</bib>
<lok>La agoj 10:45</lok>
</fnt>.
</ekz>
</dif>
<rim>
Tiusence la vorto aperas nur en la verkoj Nov-Testamentaj.
</rim>
<trd lng="ca">gentil</trd>
<trd lng="de">Nichtjude</trd>
<trd lng="fr">gentil<klr> (non-juif)</klr></trd>
<trd lng="ru">&c_ja;&c_z;&c_y;&c_ch;&c_n;&c_i;&c_k;</trd>
</snc>
<trdgrp lng="ca">
<trd>resident</trd>,
<trd>habitant</trd>
</trdgrp>
<trd lng="cs">příslušník národa</trd>
<trd lng="en">national</trd>
<trdgrp lng="es">
<trd>nacional</trd>,
<trd>habitante</trd>,
<trd>residente</trd>
</trdgrp>
<trdgrp lng="fr">
<trd>national<klr> (subst.)</klr></trd>,
<trd>ressortissant</trd>
</trdgrp>
<trd lng="pl">obywatel </trd>
<trd lng="ro">cetățean</trd>
<trd lng="sk">príslušník národa</trd>
</drv>
<drv mrk="naci.0anigi">
<kap><tld/>anigi</kap>
<snc>
<dif>
<ref tip="super" cel="asimil.0i.POL">Asimili</ref> al <tld/>o.
</dif>
<trd lng="be">&c_a;&c_s;&c_ib;&c_m;&c_ib;&c_l;&c_ja;&c_v;&c_a;&c_c;&c_mol;</trd>
<trd lng="de">naturalisieren</trd>
<trd lng="ru">&c_a;&c_s;&c_s;&c_i;&c_m;&c_i;&c_l;&c_i;&c_r;&c_o;&c_v;&c_a;&c_t;&c_mol;</trd>
</snc>
<snc mrk="naci.0anigi.JUR_POL">
<uzo tip="fak">JUR</uzo>
<uzo tip="fak">POL</uzo>
<dif>
<ref tip="dif" cel="civit.0anigi">Civitanigi</ref>.
</dif>
<trd lng="be">&c_n;&c_a;&c_t;&c_u;&c_r;&c_a;&c_l;&c_ib;&c_z;&c_a;&c_v;&c_a;&c_c;&c_mol;</trd>
<trd lng="de">einbürgern</trd>
<trd lng="ru">&c_n;&c_a;&c_t;&c_u;&c_r;&c_a;&c_l;&c_i;&c_z;&c_o;&c_v;&c_a;&c_t;&c_mol;</trd>
</snc>
<trd lng="ca">nacionalitzar</trd>
<trd lng="cs">naturalizovat</trd>
<trd lng="en">nationalize</trd>
<trd lng="es">nacionalizar</trd>
<trd lng="it">naturalizzare</trd>
<trd lng="nl">inburgeren</trd>
<trdgrp lng="pl">
<trd>naturalizować</trd>,
<trd>nadawać obywatelstwo</trd>
</trdgrp>
<trdgrp lng="ro">
<trd>naturaliza</trd>,
<trd>pentru a conferi cetățenia</trd>
</trdgrp>
<trdgrp lng="sk">
<trd>naturalizovať</trd>,
<trd>udeliť štátne občianstvo</trd>
</trdgrp>
</drv>
<drv mrk="naci.0eco">
<kap><tld/>eco</kap>
<snc mrk="naci.0eco.propra">
<dif>
Eco esti <tld/>o:
<ekz>
pli kaj pli landlimoj kaj <tld/>ecoj
difiniĝas laŭ lingvoj;
</ekz>
<ekz>
antaŭ la milito tiu subetno ankoraŭ ne pretendis
je <tld/>eco <klr>(ne konsciis sin <tld/>o)</klr>;
</ekz>
<ekz>
konstruaĵo, kiu estos tute konforma al la klimato kaj
materialo de la lando, al la <tld/>eco de la lando, al la evoluo
de nia jarcento
<fnt>
<bib>Fab3</bib>
<lok>Io</lok>
</fnt>;
</ekz>
<ekz>
kial nur Hebreoj devus kaŝi aŭ prihonti sian <tld/>econ?
ankaŭ ili rajtas havi propran centron de kulturo
<fnt>
<bib>VivZam</bib>
</fnt>;
</ekz>
<ekz>
en Belgio kaj aliaj ŝtatoj taksiistoj rifuzis transporti
aŭstriajn civitanojn ‐ pura diskriminacio, ĉar la ŝoforoj ne
demandis pri agoj aŭ pensoj, sed antaŭjuĝis surbaze de <tld/>eco
<fnt>
<bib>Monato</bib>
<aut>PGubbins</aut>
<vrk><url ref="http://steloj.de/esperanto/monato2/006952.html">Reago:
Aŭstrio kaj la ceteraj</url></vrk>
</fnt>.
</ekz>
</dif>
<trd lng="es">nacionalidad</trd>
<trd lng="hu">nemzeti mivolt</trd>
<trd lng="nl">nationaliteit</trd>
</snc>
<snc mrk="naci.0eco.etno">
<uzo tip="fak">POL</uzo>
<dif>
Malnova vorto por <ref tip="dif" cel="etn.0o">etno</ref>.
</dif>
</snc>
<trd lng="be">&c_n;&c_a;&c_c;&c_y;&c_ja;&c_n;&c_a;&c_l;&c_mol;&c_n;&c_a;&c_s;&c_mol;&c_c;&c_mol;</trd>
<trd lng="br">broadelezh</trd>
<trd lng="ca">nacionalitat</trd>
<trd lng="cs">národnost</trd>
<trd lng="de">Nationalität</trd>
<trd lng="en">nationality</trd>
<trd lng="fr">nationalité</trd>
<trd lng="hu">nemzetiség</trd>
<trd lng="it">nazionalità</trd>
<trd lng="pl">narodowość</trd>
<trd lng="ro">naţionalitate</trd>
<trd lng="ru">&c_n;&c_a;&c_c;&c_i;&c_o;&c_n;&c_a;&c_l;&c_mol;&c_n;&c_o;&c_s;&c_t;&c_mol;</trd>
<trd lng="sk">národnosť</trd>
<trdgrp lng="tr">
<trd>uyrukluk</trd>,
<trd>vatandaşlık</trd>
</trdgrp>
</drv>
<drv mrk="naci.0ismo">
<kap><tld/>ismo,
<var><kap><tld/>anismo</kap></var>
</kap>
<snc mrk="naci.0ismo.POL">
<uzo tip="fak">POL</uzo>
<dif>
Politika doktrino bazita sur la ideoj pri la rajtoj kaj
valoroj de iu <tld/>o;
<ref tip="sin" cel="nacion.0o">nacionalismo</ref>:
<ekz>
<tld/>ismo fojfoje forgesigas la plej simplajn faktojn por iel
valorigi sian propran <tld/>on
<fnt>
<bib>Monato</bib>
<aut>Thierry Tailhades</aut>
<vrk><url ref="&Monato;/2010/009952.php">Kiam
komenciĝis la milito?</url></vrk>
</fnt>;
</ekz>
<ekz>
hebrea <tld/>anismo
<fnt>
<bib>VivZam</bib>
</fnt>.
</ekz>
</dif>
<refgrp tip="vid">
<ref cel="naci.inter0ismo.POL">inter<tld/>ismo<sncref/></ref>,
<ref cel="naci.sen0ismo.POL">sen<tld/>ismo</ref>
</refgrp>
<rim>
<tld lit="N"/>ismo de premanta <tld/>o estas
<ref tip="vid" cel="imperi.0ismo.naciisma">imperiismo</ref>,
<tld/>ismo de premata <tld/>o proksimas al
<ref tip="vid" cel="patrio.0ismo">patriotismo</ref> kaj
kontraŭimperiismo, kvankam ĉia <tld/>ismo povas konduki
al <ref tip="vid" cel="sxovin.0o">ŝovinismo</ref>
kaj <tld/>a egoismo.
</rim>
<trd lng="be">&c_n;&c_a;&c_c;&c_y;&c_ja;&c_n;&c_a;&c_l;&c_ib;&c_z;&c_m;</trd>
<trd lng="br">broadelouriezh</trd>
<trd lng="ca">nacionalisme</trd>
<trd lng="de">Nationalismus</trd>
<trd lng="fr">nationalisme</trd>
<trd lng="hu">nacionalizmus</trd>
<trd lng="it">nazionalismo</trd>
<trd lng="pl">nacjonalizm</trd>
<trd lng="ro">naționalism</trd>
<trd lng="ru">&c_n;&c_a;&c_c;&c_i;&c_o;&c_n;&c_a;&c_l;&c_i;&c_z;&c_m;</trd>
<trdgrp lng="tr">
<trd>milliyetçilik</trd>,
<trd>ulusçuluk</trd>
</trdgrp>
</snc>
<snc mrk="naci.0ismo.LIN">
<uzo tip="fak">LIN</uzo>
<dif>
Lingva <ref tip="dif" cel="naci.0ajxo"><tld/>aĵo</ref>.
</dif>
<refgrp tip="ant">
<ref cel="naci.inter0ismo.LIN">inter<tld/>ismo<sncref/></ref>
</refgrp>
<refgrp tip="vid">
<ref cel="idiom.0ajxo">idiomaĵo</ref>,
<ref cel="idioti.0o">idiotismo</ref>
</refgrp>
<trd lng="be">&c_ib;&c_d;&c_y;&c_jo;&c_m;&c_a;</trd>
<trd lng="ca">idiotisme</trd>
<trd lng="de">nationaler <ind>Sprachidiotismus</ind></trd>
<trd lng="fr">idiotisme</trd>
<trd lng="ru">&c_i;&c_d;&c_i;&c_o;&c_m;&c_a;</trd>
</snc>
<trd lng="cs">národovectví</trd>
<trd lng="en">nationalism</trd>
<trd lng="es">nacionalismo</trd>
<trd lng="nl">nationalisme</trd>
<trd lng="pt">nacionalismo</trd>
<trd lng="sk">národovectvo</trd>
</drv>
<drv mrk="naci.0isto">
<kap><tld/>isto,
<var><kap><tld/>anisto</kap></var>
</kap>
<snc mrk="naci.0isto.POL">
<uzo tip="fak">POL</uzo>
<dif>
Adepto de <tld/>ismo:
<ekz>
la vajmara respubliko estis konstante skuata de <tld/>istoj
antaŭnaziaj
<fnt>
<bib>Monato</bib>
<vrk><url ref="http://steloj.de/esperanto/monato2/006909.html">Japanio:
Takasugi Sinsaku: Novjara klaĉo super konjako</url></vrk>
</fnt>;
</ekz>
<ekz>
serbaj <tld/>istoj deklaris post sia malvenko: &leftquot;Ne
estas finite. Ni revenos!&rightquot;
<fnt>
<bib>Monato</bib>
<vrk><url ref="http://steloj.de/esperanto/monato2/006947.html">Reago:
Eks-Jugoslavio: kiu kiun mistifikas?</url></vrk>
</fnt>;
</ekz>
<ekz>
francaj <tld/>anistaj gazetoj
<fnt>
<bib>VivZam</bib>
</fnt>.
</ekz>
</dif>
</snc>
<trd lng="be">&c_n;&c_a;&c_c;&c_y;&c_ja;&c_n;&c_a;&c_l;&c_ib;&c_s;&c_t;</trd>
<trd lng="br">broadelour</trd>
<trd lng="ca">nacionalista</trd>
<trd lng="cs">národovec</trd>
<trd lng="de">Nationalist</trd>
<trd lng="en">nationalist</trd>
<trd lng="es">nacionalista</trd>
<trd lng="fr">nationaliste</trd>
<trd lng="hu">nacionalista</trd>
<trd lng="it">nazionalista<klr> (sostantivo)</klr></trd>
<trd lng="nl">nationalist</trd>
<trd lng="pl">nacjonalista</trd>
<trd lng="pt">nacionalista</trd>
<trd lng="ro">naționalist</trd>
<trd lng="ru">&c_n;&c_a;&c_c;&c_i;&c_o;&c_n;&c_a;&c_l;&c_i;&c_s;&c_t;</trd>
<trd lng="sk">národovec</trd>
<trdgrp lng="tr">
<trd>milliyetçi</trd>,
<trd>ulusçu</trd>
</trdgrp>
</drv>
<drv mrk="naci.ali0ano">
<kap>
ali<tld/>ano
</kap>
<snc>
<dif>
Ano de alia <tld/>o:
<ekz>
kontraŭleĝe estas por
Judo kamaradiĝi aŭ aliri al ali<tld/>ano
<fnt>
<bib>NT</bib>
<lok>La agoj 10:28</lok>
</fnt>;
</ekz>
<ekz>
ni, membroj de la plej malsamaj popoloj staras unu apud
alia <klr>[…]</klr> kiel fratoj, kiuj <klr>[…]</klr> premas
al si reciproke la manojn ne hipokrite, kiel ali<tld/>ano
al ali<tld/>ano, sed sincere, kiel homo al homo
<fnt>
<bib>Paroloj</bib>
<vrk>Parolado antaŭ la Unua Kongreso Esperantista en Boulogne
sur Mer en la 5a de aŭgusto 1905</vrk>
</fnt>;
</ekz>
<ekz>
la situacio de &leftquot;ali<tld/>anoj&rightquot; ne multe
sxangxigxis, plej malfacile estas
por minoritatoj loĝantaj en <klr>[malamika]</klr> lando
<fnt>
<bib>Monato</bib>
<vrk><url ref="http://steloj.de/esperanto/monato1/monato-9308-naciaj-radikoj.txt">Ĉu
reiri al naciaj radikoj?</url></vrk>
</fnt>.
</ekz>
</dif>
</snc>
<trd lng="de">Angehöriger eines anderen <ind>Volkes</ind></trd>
<trd lng="es">extranjero</trd>
<trdgrp lng="pl">
<trd>cudzoziemiec</trd>,
<trd>obcokrajowiec</trd>
</trdgrp>
<trdgrp lng="ro">
<trd>străin</trd>,
<trd>alien</trd>
</trdgrp>
</drv>
<drv mrk="naci.inter0a">
<kap>inter<tld/>a</kap>
<snc mrk="naci.inter0a.prop">
<dif>
Koncernanta plurajn <tld/>ojn:
<ekz>
ĉe ekzistado de lingvo inter<tld/>a ĉiuj tradukoj estus farataj
nur
en tiun ĉi lastan, kiel neŭtralan, al ĉiuj kompreneblan, kaj la
verkoj, kiuj havas karakteron inter<tld/>an, estus eble skribataj
rekte en ĝi
<fnt>
<aut>&Z;</aut>:
<vrk>El la unua libro de la lingvo Esperanto</vrk>
</fnt>.
</ekz>
<ekz>
inter<tld/>a fratiĝo
<fnt>
<bib>VivZam</bib>
</fnt>;
</ekz>
<ekz>
la solvo de la inter<tld/>lingva problemo
<fnt>
<bib>Paroloj</bib>
<vrk>Parolado antaŭ la Sesa Kongreso Esperantista en
Washington en la 15a de aŭgusto 1910</vrk>
</fnt>.
</ekz>
</dif>
<trd lng="de">multinational</trd>
</snc>
<snc mrk="naci.inter0a.sxtat">
<dif>
<ref tip="dif" cel="sxtat.inter0a">Interŝtata</ref>:
<ekz>
inter<tld/>a monsistemo, horsistemo, kalendaro; inter<tld/>a
kongreso
<fnt>
<bib>Paroloj</bib>
<vrk>Parolado antaŭ la Tria Kongreso Esperantista en Cambridge
en la 12a de aŭgusto 1907</vrk>
</fnt>;
</ekz>
<ekz>
li proponis al diplomatoj starigi la sekvantajn leĝojn sub
inter<tld/>a garantio
<fnt>
<bib>VivZam</bib>
</fnt>;
</ekz>
<ekz>
eksterlanda kaj inter<tld/>a politiko
<fnt>
<bib>Monato</bib>
<vrk><url ref="http://steloj.de/esperanto/monato1/monato-9308-alarmsignalo.txt">El
mia vidpunkto</url></vrk>
</fnt>;
</ekz>
<ekz>
inter<tld/>a merkatsistemo
<fnt>
<bib>Monato</bib>
<vrk><url ref="http://steloj.de/esperanto/monato1/monato-9405-komerco.txt">Komercismo</url></vrk>
</fnt>;
</ekz>
<ekz>
la plimulto de la inter<tld/>aj financaj analizistoj montros
novan kreskon de la eŭrokurzo rilate al la dolaro
<fnt>
<bib>Monato</bib>
<aut>Roland Rotsaert</aut>
<vrk><url ref="http://steloj.de/esperanto/monato2/006821.html">Eŭropa
Unio: Eŭro unujara</url></vrk>
</fnt>;
</ekz>
<ekz>
<ind>Inter<tld/>a Ruĝa Kruco</ind>
<fnt>
<bib>Monato</bib>
<vrk><url ref="http://steloj.de/esperanto/monato1/monato-9312-bosnio.txt">Bosnio</url></vrk>
</fnt>;
<trd lng="de">Internationales Rotes Kreuz</trd>
</ekz>
<ekz>
<ref cel="mon.internacia0afonduso">Internacia Mona Fonduso</ref>
<fnt>
<bib>Monato</bib>
<aut>Zanandu Ntomono Zola</aut>
<vrk><url ref="http://steloj.de/esperanto/monato2/006802.html">Afriko:
Soldatoj ‐ sed neniaj solvoj</url></vrk>
</fnt>.
</ekz>
</dif>
<rim>
Tiu senco estis fremda al Esperanto, sed aperis en la lingvo
pro tradukoj el aliaj lingvoj.
</rim>
<trd lng="de">international</trd>
</snc>
<trdgrp lng="be">
<trd>&c_m;&c_ib;&c_zh;&c_n;&c_a;&c_r;&c_o;&c_d;&c_n;&c_y;</trd>,
<trd>&c_ib;&c_n;&c_t;&c_e;&c_r;&c_n;&c_a;&c_c;&c_y;&c_ja;&c_n;&c_a;&c_l;&c_mol;&c_n;&c_y;</trd>
</trdgrp>
<trd lng="bo">&t_ra;&t_gata;&t_yata;&t_la;&t_tsheg;&t_sa;&t_pata;&t_yata;&t_gigu;</trd>
<trd lng="br">etrebroadel</trd>
<trd lng="ca">internacional</trd>
<trd lng="cs">mezinárodní</trd>
<trd lng="en">international</trd>
<trd lng="es">internacional</trd>
<trd lng="fr">international</trd>
<trd lng="hu">nemzetközi</trd>
<trd lng="it">internazionale</trd>
<trd lng="nl">internationaal</trd>
<trd lng="pl">mi&eogonek;dzynarodowy</trd>
<trd lng="pt">internacional</trd>
<trd lng="ro">internaţional</trd>
<trd lng="ru">&c_m;&c_je;&c_zh;&c_d;&c_u;&c_n;&c_a;&c_r;&c_o;&c_d;&c_n;&c_y;&c_j;</trd>
<trd lng="sk">medzinárodný</trd>
<trd lng="tr">uluslararası</trd>
</drv>
<drv mrk="naci.inter0ismo">
<kap>inter<tld/>ismo</kap>
<snc mrk="naci.inter0ismo.POL">
<uzo tip="fak">POL</uzo>
<dif>
<ref tip="dif" cel="kosmop.0ismo.POL">Kosmopolitismo</ref>:
<ekz>
humaneca inter<tld/>ismo <klr>[…]</klr> estas la spirito de
Esperanto
<fnt>
<aut>I. Gastón Burillo</aut>,
<vrk><url ref="https://sites.google.com/site/zaragozafrateco/-nekrologoj/ines-gaston">
Tago de Zamenhof</url></vrk>,
<lok>1976</lok>
</fnt>;
</ekz>
<ekz>
la oratoraĵoj de Lapenna kaj lia koncepto de Humanisma
Inter<tld/>ismo
<fnt>
<bib>Monato</bib>
<aut>Carlo Minnaja</aut>
<vrk><url ref="https://www.monato.be/2003/008022.html">Tridek
jaroj da saĝo</url></vrk>
</fnt>;
</ekz>
<ekz>
mi fieris pri la principo de inter<tld/>ismo,
kiun oficiale proklamis la ŝtato kaj la principo de
senengaĝiteco
<fnt>
<bib>Monato</bib>
<aut>Zlatko Tišljar</aut>
<vrk><url ref="https://www.monato.be/2004/008291.html">Kial
fieri pri iu patrujo kaj ne pri alia?</url></vrk>