/
komun.xml
568 lines (555 loc) · 18.2 KB
/
komun.xml
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
31
32
33
34
35
36
37
38
39
40
41
42
43
44
45
46
47
48
49
50
51
52
53
54
55
56
57
58
59
60
61
62
63
64
65
66
67
68
69
70
71
72
73
74
75
76
77
78
79
80
81
82
83
84
85
86
87
88
89
90
91
92
93
94
95
96
97
98
99
100
101
102
103
104
105
106
107
108
109
110
111
112
113
114
115
116
117
118
119
120
121
122
123
124
125
126
127
128
129
130
131
132
133
134
135
136
137
138
139
140
141
142
143
144
145
146
147
148
149
150
151
152
153
154
155
156
157
158
159
160
161
162
163
164
165
166
167
168
169
170
171
172
173
174
175
176
177
178
179
180
181
182
183
184
185
186
187
188
189
190
191
192
193
194
195
196
197
198
199
200
201
202
203
204
205
206
207
208
209
210
211
212
213
214
215
216
217
218
219
220
221
222
223
224
225
226
227
228
229
230
231
232
233
234
235
236
237
238
239
240
241
242
243
244
245
246
247
248
249
250
251
252
253
254
255
256
257
258
259
260
261
262
263
264
265
266
267
268
269
270
271
272
273
274
275
276
277
278
279
280
281
282
283
284
285
286
287
288
289
290
291
292
293
294
295
296
297
298
299
300
301
302
303
304
305
306
307
308
309
310
311
312
313
314
315
316
317
318
319
320
321
322
323
324
325
326
327
328
329
330
331
332
333
334
335
336
337
338
339
340
341
342
343
344
345
346
347
348
349
350
351
352
353
354
355
356
357
358
359
360
361
362
363
364
365
366
367
368
369
370
371
372
373
374
375
376
377
378
379
380
381
382
383
384
385
386
387
388
389
390
391
392
393
394
395
396
397
398
399
400
401
402
403
404
405
406
407
408
409
410
411
412
413
414
415
416
417
418
419
420
421
422
423
424
425
426
427
428
429
430
431
432
433
434
435
436
437
438
439
440
441
442
443
444
445
446
447
448
449
450
451
452
453
454
455
456
457
458
459
460
461
462
463
464
465
466
467
468
469
470
471
472
473
474
475
476
477
478
479
480
481
482
483
484
485
486
487
488
489
490
491
492
493
494
495
496
497
498
499
500
501
502
503
504
505
506
507
508
509
510
511
512
513
514
515
516
517
518
519
520
521
522
523
524
525
526
527
528
529
530
531
532
533
534
535
536
537
538
539
540
541
542
543
544
545
546
547
548
549
550
551
552
553
554
555
556
557
558
559
560
561
562
563
564
565
566
567
568
<?xml version="1.0"?>
<!DOCTYPE vortaro SYSTEM "../dtd/vokoxml.dtd">
<vortaro>
<art mrk="$Id$">
<kap>
<ofc>*</ofc>
<rad>komun</rad>/a
</kap>
<drv mrk="komun.0a">
<kap><ofc>*</ofc><tld/>a</kap>
<snc mrk="komun.0a.rilata_al_pluraj">
<dif>
Samtempe uzata de pluraj, apartenanta al pluraj,
en kiu pluraj partoprenas:
<ekz>
<tld/>a amiko, ĉambro, necesejo, letero, tero;
</ekz>
<ekz>
<tld/>a kunveno, laboro, vespermanĝo;
</ekz>
<ekz>
<ind>malfeliĉo <tld/>a estas malpli premanta</ind>
<klr>(vd <ref tip="vid" cel="kompan.0o.kunestado">kompanio</ref>)</klr>
<fnt><bib>PrV</bib></fnt>;
<trdgrp lng="fr">
<trd>malheur <ind>partagé</ind> n'est malheur qu'à demi</trd>
</trdgrp>
</ekz>
<ekz>
pli bone estas loĝi sur angulo de tegmento ol
kun malpacema edzino en <tld/>a domo<fnt>Z</fnt>;
</ekz>
<ekz>
sciencaj kongresoj havas nenion <tld/>an kun la politiko;
</ekz>
<ekz>
ni volas <ind>havi nenion <tld/>an kun</ind> tiu homo;
<trd lng="fr">n'avoir rien en/de <ind>commun</ind> avec</trd>
</ekz>
<ekz>
punkto <tld/>a al du rektaj linioj;
</ekz>
<ekz>
<uzo tip="fak">GRA</uzo>
<tld/>a silabo <klr>(laŭvole longa aŭ mallonga)</klr>.
</ekz>
</dif>
<trd lng="de">gemeinsam</trd>
<trdgrp lng="fr">
<trd>commun<klr tip="ind"> (collectif)</klr></trd>,
<trd>à <ind>plusieurs</ind></trd>,
<trd>collectif</trd>,
<trd>en <ind>commun</ind></trd>,
<trd>en <ind>partage</ind></trd>,
<trd>général<klr tip="ind"> (collectif)</klr></trd>,
<trd>partagé<klr tip="ind"> (à plusieurs)</klr></trd>,
<trd>public<klr tip="ind"> (collectif)</klr></trd>
</trdgrp>
<trd lng="nl">gemeenschappelijk</trd>
</snc>
<snc mrk="komun.0a.rilata_al_plejmulto">
<dif>
Rilata al la plejmulto de homoj:
<ekz>
<tld/>a ideo, opinio
<klr>(dividata de la plejmulto)</klr>;
</ekz>
<ekz>
<tld/>a lingvo
<klr>(lingvo de la plejmulto, kontraste al tiu de fakuloj)</klr>;
</ekz>
<ekz>
<tld/>a leĝo
<klr>(al kiu ĉiuj estas submetitaj)</klr>;
</ekz>
<ekz>
la <tld/>a saĝo
<klr>(kapablo distingi veron de malvero, almenaŭ tiom, kiom povas
ĉiu ajn normala homo)</klr>;
</ekz>
<ekz>
la <tld/>a <klr>(publika)</klr> atento;
</ekz>
<ekz>
fakto, laŭ la <tld/>a dirmaniero, estas fakto
<fnt><bib>MkM</bib><lok>ĉap. Epilogo</lok></fnt>;
</ekz>
<ekz>
la kaŭzoj de la kronika kataro estas: <klr>[...]</klr>
<tld/>aj malutilaĵoj de diversaj specoj <klr>[kiel]</klr>
malbona aero
<klr>(observeblaj ĉe plejmulto de pacientoj)</klr>
<fnt><bib>FK</bib><lok>Kronika katara konjunktivito</lok></fnt>.
</ekz>
</dif>
<refgrp tip="vid">
<ref cel="banal.0a">banala</ref>,
<ref cel="gxener.0a">ĝenerala</ref>,
<ref cel="ordina.0a">ordinara</ref>,
<ref cel="soci.0a">socia</ref>,
<ref cel="trivia.0a">triviala</ref>,
<ref cel="vulgar.0a">vulgara</ref>.
</refgrp>
<rim>
De la ideo <ctl>dividata de la plejmulto</ctl>,
<ctl>observebla ĉe la plejmulto</ctl>, la senco facile
glitas al <ctl>kutima</ctl>, <ctl>ordinara</ctl>, sed
se mankas rekta apogo de iu plejmulto, oni
prefere uzu alian vorton. Ekz-e estas konsilinde ne
diri
<ekz>
<tld/>a delikto
</ekz>
(prefere: ofta, kutima),
<ekz>
<tld/>a vorto
</ekz>
(prefere: <tld/>e uzata, <tld/>e dirata, <tld/>uza),
<ekz>
<tld/>a ĝentilaĵo
<fnt>
<aut>H. Vallienne</aut>
<vrk>Ĉu li?</vrk><lok>ĉap. 14</lok>
</fnt>
</ekz>
(prefere: banala, kutima),
<ekz>
reguligo de la <tld/>aj kondiĉoj de la vivo
<fnt><bib>FK</bib><lok>Kronika katara konjunktivito</lok></fnt>
</ekz>
(prefere: kutimaj, ĝeneralaj),
<ekz>
<tld/>a kreskaĵo, familia nomo
</ekz>
(prefere: ofte trovebla, ofta, abunda)...
</rim>
<trd lng="de">allgemein</trd>
<trdgrp lng="fr">
<trd>commun<klr tip="ind"> (usuel)</klr></trd>,
<trd>courant<klr tip="ind"> (commun)</klr></trd>,
<trd>fréquent</trd>,
<trd>général<klr tip="ind"> (usuel)</klr></trd>,
<trd>habituel<klr tip="ind"> (courant)</klr></trd>,
<trd>ordinaire<klr tip="ind"> (usuel)</klr></trd>,
<trd>répandu<klr tip="ind"> (usuel)</klr></trd>,
<trd>usuel</trd>
</trdgrp>
<trd lng="nl">algemeen</trd>
</snc>
<trd lng="en">common</trd>
<trd lng="lat">communis</trd>
<trd lng="ru">&c_o;&c_b;&c_shch;&c_i;&c_j;</trd>
</drv>
<drv mrk="komun.0o">
<kap><tld/>o</kap>
<uzo tip="stl">RAR</uzo>
<snc mrk="komun.0o.0eco">
<ref tip="dif" cel="komun.0eco"><tld/>eco</ref>
<ekz>
ni kunvenas por horo de silento en <tld/>o antaŭ Dio
<fnt><lok><url ref="http://www.kveker.org/kredo_kaj_vivo.htm">http://www.kveker.org/kredo_kaj_vivo.htm</url></lok></fnt>.
</ekz>
</snc>
<snc mrk="komun.0o.0umo">
<ref tip="dif" cel="komun.0umo.societo"><tld/>umo <sncref/></ref>
<ekz>
ĉu mi devas ankaŭ la domon fordoni al la komuno?
<fnt><bib>Metrop</bib><lok>ĉap. 5</lok></fnt>.
</ekz>
</snc>
</drv>
<drv mrk="komun.0e">
<kap><tld/>e</kap>
<dif>
En maniero <tld/>a.
</dif>
<snc ref="komun.0a.rilata_al_pluraj">
<dif>
<ekz>
<ind>amo kaj puno loĝas <tld/>e</ind>
<fnt><bib>PrV</bib></fnt>;
<trd lng="fr">qui aime bien <ind>châtie</ind> bien</trd>
</ekz>
<ekz>
se krom la naskiĝurbo mi ion ajn <tld/>e kun vi
posedas, certe, ne estas la talent'
<fnt>
<aut>Raymond Schwartz</aut>
<vrk>La Stranga Butiko</vrk>
<lok>Al Paul Verlaine</lok>
</fnt>;
</ekz>
<ekz>
nenia ofero estus tro granda, se ni povus per ĝi akiri
al ni lingvon <ind><tld/>ehoma</ind>n
<klr>(<tld/>a al la tuta homaro)</klr>
<fnt><bib>FK</bib><lok>El la Unua Libro de la lingvo Esperanto</lok></fnt>.
<trdgrp lng="fr">
<trd>de l'<ind>humanité</ind></trd>,
<trd>commun à l'<ind>humanité</ind></trd>
</trdgrp>
</ekz>
</dif>
<ref tip="vid" cel="kun.0e">kune</ref>
<trd lng="de">zusammen</trd>
<trdgrp lng="fr">
<trd>en <ind>commun</ind></trd>,
<trd>ensemble</trd>
<trd>collectivement</trd>
</trdgrp>
<trd lng="lat">communiter</trd>
<trd lng="nl">samen</trd>
<trdgrp lng="ru">
<trd>&c_v;&c_m;&c_je;&c_s;&c_t;&c_je;</trd>,
<trd>&c_s;&c_o;&c_v;&c_m;&c_je;&c_s;&c_t;&c_n;&c_o;</trd>,
<trd>&c_s;&c_o;&c_o;&c_b;&c_shch;&c_a;</trd>
</trdgrp>
</snc>
<snc ref="komun.0a.rilata_al_plejmulto">
<dif>
<ekz>
la vortaro de lingvo internacia <klr>[...]</klr> devas konsisti
nepre el vortoj romana-germanaj en ilia plej <tld/>e uzata formo
<fnt><bib>EE</bib></fnt>;
</ekz>
<ekz>
la arto de verkado <klr>[postulas]</klr> sufiĉe ampleksan
sciadon <tld/>e sciencan kaj speciale teknikan
<fnt><bib>Marta</bib></fnt>.
</ekz>
</dif>
<refgrp tip="vid">
<ref cel="gxener.0e">ĝenerale</ref>,
<ref cel="ordina.0e">ordinare</ref>,
<ref cel="oft.0e">ofte</ref>
</refgrp>
<trdgrp lng="fr">
<trd>communément</trd>,
<trd>couramment</trd>,
<trd>fréquemment</trd>,
<trd>habituellement</trd>,
<trd>usuellement</trd>
</trdgrp>
<trdgrp lng="ru">
<trd>&c_o;&c_b;&c_y;&c_ch;&c_n;&c_o;</trd>,
<trd>&c_v;&c_o;&c_o;&c_b;&c_shch;&c_je;</trd>
</trdgrp>
</snc>
</drv>
<drv mrk="komun.0ajxo">
<kap><tld/>aĵo</kap>
<snc mrk="komun.0ajxo.KOMUNE">
<dif>
Io komuna al pluraj personoj:
<ekz>
kian <tld/>aĵon havas lumo kun mallumo?
<fnt><bib>NT</bib><lok>&Ko2; 6:14</lok></fnt>.
</ekz>
</dif>
<trdgrp lng="fr">
<trd>communauté<klr tip="ind"> (chose commune)</klr></trd>,
<trd>chose <ind>commun</ind>e</trd>
</trdgrp>
<trdgrp lng="ru">
<trd>&c_o;&c_b;&c_shch;&c_je;&c_je; &c_d;&c_o;&c_s;&c_t;&c_o;&c_ja;&c_n;&c_i;&c_je;</trd>,
<trd>&c_o;&c_b;&c_shch;&c_a;&c_ja; &c_ch;&c_a;&c_s;&c_t;&c_mol;</trd>
</trdgrp>
</snc>
<snc mrk="komun.0ajxo.aro">
<uzo tip="fak">MAT</uzo>
<fnt><bib>EKV</bib><lok>¶211</lok></fnt>
<dif>
<klr>(de <ref cel="ar.0o.MAT">aroj</ref>)</klr>
Aro de la elementoj, kiuj komune apartenas al ĉiuj aroj:
<ekz>
la <tld/>aĵo de <frm>{<k>a</k>,<k>b</k>,<k>c</k>}</frm>
kaj <frm>{<k>a</k>,<k>c</k>,<k>d</k>}</frm> estas
<frm>{<k>a</k>,<k>c</k>}</frm>;
</ekz>
<ekz>
la <tld/>aĵon de <frm><g>E</g></frm> kaj <frm><g>F</g></frm>
oni signas per <frm><g>E</g>∩<g>F</g></frm>
<klr>(legu: e kaj fo)</klr>;
</ekz>
<ekz>
la <tld/>aĵo de aro el subaroj <klr>(la <tld/>aĵo
de ĉiuj subaroj en la aro)</klr>.
</ekz>
</dif>
<rim>
Kvankam aperis neniu pli bona termino por ĉi tiu nocio, la nuna
formo estas problema. Unue estas facile miksi ĝin kun la parenca
&leftquot;<ref cel="kun.0ajxo.aro">kunaĵo</ref>&rightquot;, kaj
due ne tre klaras, kiel nomi la operacion, kiu al du aroj asocias ilian
<tld/>aĵon. Pluraj naciaj lingvoj uzas ĉi-cele
ag-substantivon, kiu servas ankaŭ por nomi la operacian rezulton.
</rim>
<trdgrp lng="de">
<trd>Gemeinsames</trd>,
<trd>Schnittmenge</trd>
</trdgrp>
<trd lng="en">intersection<klr tip="ind"> (of sets)</klr></trd>
<trd lng="fr">intersection<klr tip="ind"> (d'ensembles)</klr></trd>
<trd lng="nl">iets <ind>gemeenschappelijks</ind></trd>
<trdgrp lng="pl">
<trd>cz&eogonek;ść wspólna<klr tip="ind"> (zbiorów)</klr></trd>,
<trd>iloczyn<klr tip="ind"> (zbiorów)</klr></trd>,
<trd>przeci&eogonek;cie<klr tip="ind"> (zbiorów)</klr></trd>
</trdgrp>
<trd lng="ru">&c_p;&c_je;&c_r;&c_je;&c_s;&c_je;&c_ch;&c_je;&c_n;&c_i;&c_je;<klr tip="ind"> (&c_m;&c_n;&c_o;&c_zh;&c_je;&c_s;&c_t;&c_v;)</klr></trd>
</snc>
</drv>
<drv mrk="komun.0eco">
<kap><tld/>eco</kap>
<snc>
<dif>
Eco de io <tld/>a:
<ekz>
<tld/>eco de lingvo kreas <tld/>econ de kulturo kaj
de sentoj;
</ekz>
<ekz>
<tld/>eco de la bienoj;
</ekz>
<ekz>
vivi en malvasta <tld/>eco<fnt>Z</fnt>;
</ekz>
<ekz>
<uzo tip="stl">EVI</uzo>
en tiu momento, la <tld/>eco <klr>(ŝabloneco)</klr>
de iliaj kondolencoj min dolorus
<fnt>
<aut>H. Vallienne</aut>
<vrk>Kastelo de Prelongo</vrk><lok>ĉap. 11</lok>
</fnt>.
</ekz>
</dif>
</snc>
<trdgrp lng="de">
<trd>Gemeinschaft</trd>,
<trd>Gemeinsamkeit</trd>
</trdgrp>
<trdgrp lng="fr">
<trd>communauté<klr tip="ind"> (propriété de ce qui est commun)</klr></trd>,
<trd>partage<klr tip="ind"> (fait d'avoir en commun)</klr></trd>
</trdgrp>
<trd lng="lat">communitas, atis</trd>
<trd lng="ru">&c_o;&c_b;&c_shch;&c_n;&c_o;&c_s;&c_t;&c_mol;</trd>
</drv>
<drv mrk="komun.0ismo">
<kap><tld/>ismo</kap>
<uzo tip="fak">MAH</uzo>
<uzo tip="fak">EKON</uzo>
<snc>
<dif>
Socipolitika doktrino, kiu celas anstataŭi kapitalismon, detrui la
privatan <ref tip="vid" cel="propriet.0o">proprieton</ref>
kaj bazi la ekonomian vivon sur <tld/>eco de la havo.
</dif>
<refgrp tip="vid">
<ref cel="social.0ismo">socialismo</ref>,
<ref cel="bolsxe.0o">bolŝevismo</ref>,
<ref cel="anarki1">anarkismo</ref>.
</refgrp>
<trd lng="de">Kommunismus</trd>
<trd lng="fr">communisme</trd>
<trd lng="lat">communismus, i</trd>
<trd lng="nl">communisme</trd>
<trd lng="ru">&c_k;&c_o;&c_m;&c_m;&c_u;&c_n;&c_i;&c_z;&c_m;</trd>
<trdgrp lng="zh">
<trd>共产主义</trd>,
<trd><klr>tr. </klr>共產主義<klr> [gòngchǎnzhǔyì]</klr></trd>
</trdgrp>
</snc>
</drv>
<drv mrk="komun.0isto">
<kap><tld/>isto</kap>
<snc>
<dif>
Adepto de <tld/>ismo.
</dif>
<trd lng="de">Kommunist</trd>
<trd lng="fr">communiste</trd>
<trd lng="lat">communista, ae</trd>
<trd lng="nl">communist</trd>
<trd lng="ru">&c_k;&c_o;&c_m;&c_m;&c_u;&c_n;&c_i;&c_s;&c_t;</trd>
</snc>
</drv>
<drv mrk="komun.0umo">
<kap><ofc>*</ofc><tld/>umo</kap>
<snc mrk="komun.0umo.distrikto">
<uzo tip="fak">POL</uzo>
<dif>
Malgranda administra distrikto, kies centro estas urbo
aŭ vilaĝo:
<ekz>
kampara, preĝeja <tld/>umo
<fnt><bib>VdE</bib></fnt>;
</ekz>
</dif>
<trdgrp lng="de">
<trd>Gemeinde</trd>,
<trd>Kommune</trd>
</trdgrp>
<trdgrp lng="fr">
<trd>commune</trd>,
<trd>paroisse</trd>
</trdgrp>
<trd lng="nl">gemeente</trd>
<trdgrp lng="ru">
<trd>&c_k;&c_o;&c_m;&c_m;&c_u;&c_n;&c_a;</trd>,
<trd>&c_o;&c_b;&c_shch;&c_i;&c_n;&c_a;</trd>
</trdgrp>
</snc>
<snc mrk="komun.0umo.societo">
<dif>
Ĉiuspeca societo bazita sur <tld/>eco de vivo kaj interesoj:
<ekz>
<tld/>umo de Izrael<fnt>Z</fnt>,
</ekz>
<ekz>
<tld/>umo de liberkredantoj
<fnt><bib>OV</bib><lok>¶ Homaranismo (III-9)</lok></fnt>;
</ekz>
<ekz>
la homa <tld/>umo;
</ekz>
<ekz>
<uzo tip="fak">HIS</uzo>
la <ind>Pariza <tld lit="K"/>umo</ind>;
<trd lng="fr">la <ind>Commune</ind> de Paris</trd>
</ekz>
<ekz>
religia <tld/>umo;
</ekz>
<ekz>
<uzo tip="fak">POL</uzo>
<ind>Eŭropa <tld lit="K"/>umo</ind>
<klr>(antaŭa nomo de Eŭropa Unio)</klr>.
<trd lng="fr">Communauté Européenne</trd>
</ekz>
</dif>
<trd lng="de">Kommune</trd>
<trdgrp lng="fr">
<trd>communauté<klr tip="ind"> (groupe humain)</klr></trd>,
<trd>collectivité</trd>
</trdgrp>
<trd lng="nl">gemeenschap</trd>
<trd lng="ru">&c_s;&c_o;&c_o;&c_b;&c_shch;&c_je;&c_s;&c_t;&c_v;&c_o;</trd>
</snc>
</drv>
<drv mrk="komun.0uma">
<kap><tld/>uma</kap>
<snc>
<dif>
Rilata al <tld/>umo:
<ekz>
<tld/>umaj aferoj, paŝtejoj;
</ekz>
<ekz>
<tld/>uma lernejo.
</ekz>
</dif>
</snc>
<trdgrp lng="fr">
<trd>communal</trd>,
<trd>communautaire</trd>
</trdgrp>
<trdgrp lng="nl">
<trd>gemeentelijk</trd>,
<trd>gemeenschaps-</trd>
</trdgrp>
<trdgrp lng="ru">
<trd>&c_k;&c_o;&c_m;&c_m;&c_u;&c_n;&c_a;&c_l;&c_mol;&c_n;&c_y;&c_j;</trd>,
<trd>&c_o;&c_b;&c_shch;&c_je;&c_s;&c_t;&c_v;&c_je;&c_n;&c_n;&c_y;&c_j;</trd>,
<trd>&c_o;&c_b;&c_shch;&c_i;&c_n;&c_n;&c_y;&c_j;</trd>
</trdgrp>
</drv>
<drv mrk="komun.en0e">
<kap>en<tld/>e</kap>
<uzo tip="stl">ARK</uzo>
<snc>
<ref tip="dif" cel="tut.en0e">entute</ref>
<ekz>
estas sufiĉe, se ni nur en<tld/>e vidos, kio ĉio
estis farita en tiu ĉi rilato, kaj kiajn rimedojn oni
ĉiufoje volis uzi, por ĉiujn homojn lingve unuigi
<fnt><bib>FK</bib><lok>Al la historio de provoj de lingvoj tutmondaj</lok></fnt>.
</ekz>
</snc>
<trd lng="ru">&c_v;&c_o;&c_o;&c_b;&c_shch;&c_je;</trd>
</drv>
<drv mrk="komun.0ona">
<kap><tld/>ona</kap>
<uzo tip="fak">MAT</uzo>
<fnt><bib>PIV1</bib></fnt>
<uzo tip="stl">EVI</uzo>
<snc>
<ref tip="dif" cel="mezur.kun0ebla">kunmezurebla.</ref>
<rim>
Ĉi tiu kunmetaĵo estas analizenda kiel <ctl>havanta
<tld/>an onon</ctl>, do temas nek pri sufiksa uzo de <ctl>-on</ctl>,
nek pri faka uzo de <ref cel="on.0o.frakcio">ono <sncref/></ref> aŭ
<ref cel="on.0o.cifero">ono <sncref/></ref>. Ja <frm>3π</frm> kaj
<frm>2π</frm> estas <tld/>onaj, sed neniu riskus diri, ke <frm>π</frm>
estas ono, kvankam ĝi ja estas la <tld/>a <ctl>parto</ctl>
(faktoro) de tiuj nombroj.
</rim>
</snc>
</drv>
<drv mrk="komun.0uza">
<kap><tld/>uza</kap>
<snc>
<dif>
Uzata de la plejmulto,
<tld/>e uzata:
<ekz>
<tld/>uza frazo<fnt>Z</fnt>
<klr>(de la <tld/>a, nefaka lingvo)</klr>.
</ekz>
</dif>
</snc>
<trdgrp lng="fr">
<trd>communément <ind>usité</ind></trd>,
<trd>usuel<klr tip="ind"> (communément usité)</klr></trd>,
<trd>courant<klr tip="ind"> (communément usité)</klr></trd>,
<trd>couramment <ind>employé</ind></trd>,
<trd>commun<klr tip="ind"> (communément usité)</klr></trd>,
<trd>ordinaire<klr tip="ind"> (communément usité)</klr></trd>
</trdgrp>
<trd lng="ru">&c_o;&c_b;&c_shch;&c_je;&c_u;&c_p;&c_o;&c_t;&c_r;&c_je;&c_b;&c_i;&c_t;&c_je;&c_l;&c_mol;&c_n;&c_y;&c_j;</trd>
</drv>
</art>
<!--
$Log$
Revision 1.25 2005/02/20 17:34:43 revo
Marc Bavant: +trd fr, +klr en ekz, kor ref tip sin; ~a: reverkis; ~e: reverkis; en~e: +ekz, +ARK, -dif, -trd fr; ~ajxo: +ekz; +drv ~o, ~uza; ~umo/~o: +ofc *, mod kap, +mrk
Revision 1.24 2003/09/04 16:32:05 revo
Yury Finkel: +trd zh
Revision 1.23 2003/03/05 17:34:58 revo
Marc Bavant: ~ajxo: +trd pl
Revision 1.22 2003/01/02 17:47:38 revo
Marc Bavant: ~ajxo: +trd pl
Revision 1.21 2002/12/15 19:51:39 revo
Marc Bavant: ~ajxo MAT: +klr en ekz, -adm, +rim
Revision 1.20 2002/11/24 17:34:44 revo
Marc Bavant: ~ajxo MAT: mod dif, +frm, +trd pl
Revision 1.19 2002/08/29 17:36:49 revo
Marc Bavant: ~ona: kor ref al ono en rim
Revision 1.18 2002/07/29 18:13:32 revo
Marc Bavant: ~ona: mod rim, -adm, +EVI
Revision 1.17 2002/05/27 17:18:28 revo
Marc Bavant: ~ajxo MAT: mod fnt
-->
</vortaro>