-
Notifications
You must be signed in to change notification settings - Fork 0
/
cxiel1.xml
464 lines (452 loc) · 16 KB
/
cxiel1.xml
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
31
32
33
34
35
36
37
38
39
40
41
42
43
44
45
46
47
48
49
50
51
52
53
54
55
56
57
58
59
60
61
62
63
64
65
66
67
68
69
70
71
72
73
74
75
76
77
78
79
80
81
82
83
84
85
86
87
88
89
90
91
92
93
94
95
96
97
98
99
100
101
102
103
104
105
106
107
108
109
110
111
112
113
114
115
116
117
118
119
120
121
122
123
124
125
126
127
128
129
130
131
132
133
134
135
136
137
138
139
140
141
142
143
144
145
146
147
148
149
150
151
152
153
154
155
156
157
158
159
160
161
162
163
164
165
166
167
168
169
170
171
172
173
174
175
176
177
178
179
180
181
182
183
184
185
186
187
188
189
190
191
192
193
194
195
196
197
198
199
200
201
202
203
204
205
206
207
208
209
210
211
212
213
214
215
216
217
218
219
220
221
222
223
224
225
226
227
228
229
230
231
232
233
234
235
236
237
238
239
240
241
242
243
244
245
246
247
248
249
250
251
252
253
254
255
256
257
258
259
260
261
262
263
264
265
266
267
268
269
270
271
272
273
274
275
276
277
278
279
280
281
282
283
284
285
286
287
288
289
290
291
292
293
294
295
296
297
298
299
300
301
302
303
304
305
306
307
308
309
310
311
312
313
314
315
316
317
318
319
320
321
322
323
324
325
326
327
328
329
330
331
332
333
334
335
336
337
338
339
340
341
342
343
344
345
346
347
348
349
350
351
352
353
354
355
356
357
358
359
360
361
362
363
364
365
366
367
368
369
370
371
372
373
374
375
376
377
378
379
380
381
382
383
384
385
386
387
388
389
390
391
392
393
394
395
396
397
398
399
400
401
402
403
404
405
406
407
408
409
410
411
412
413
414
415
416
417
418
419
420
421
422
423
424
425
426
427
428
429
430
431
432
433
434
435
436
437
438
439
440
441
442
443
444
445
446
447
448
449
450
451
452
453
454
455
456
457
458
459
460
461
462
463
464
<?xml version="1.0"?>
<!DOCTYPE vortaro SYSTEM "../dtd/vokoxml.dtd">
<vortaro>
<art mrk="$Id: cxiel1.xml,v 1.115 2021/06/22 16:41:58 revo Exp $">
<kap>
<ofc>*</ofc>
<rad>ĉiel</rad>/o <fnt><bib>PV</bib></fnt>
</kap>
<drv mrk="cxiel1.0o">
<kap><ofc>*</ofc><tld/>o</kap>
<snc mrk="cxiel1.0o.AST">
<dif>
La ŝajne volba spaco etendiĝanta super nia kapo,
en kiu ni vidas la astrojn:
<ekz>
la <tld/>o estas blua
<fnt><bib>F</bib>, <lok>&FE; 6</lok></fnt>;
</ekz>
<ekz>
bela sennuba <tld/>o;
</ekz>
<ekz>
la vintra <tld/>o brilis per la plej pura lazuro
<fnt>
<bib>Marta</bib>
</fnt>;
</ekz>
<ekz>
la steloj de la <tld/>o brilis
<fnt>
<bib>Fab4</bib>
<lok>Du fratoj</lok>
</fnt>;
</ekz>
<ekz>
matene la <tld/>o estis kovrita de dika, plumbogriza nubtavolo, kiu ne permesis tagiĝon
<fnt>
<aut>Michael Ende, trad. Wolfram Diestel</aut>
<vrk>La Senĉesa Rakonto</vrk>
<lok>La Batalo je la Ebura Turo</lok>
</fnt>;
</ekz>
<ekz>
<uzo tip="stl">FIG</uzo>
glori, altigi iun ĝis la <tld/>o.
<klr>(vd <refgrp tip="vid">
<ref cel="apoteo.0i">apoteozi</ref>
</refgrp>)</klr>
</ekz>
</dif>
<refgrp tip="vid">
<ref cel="cxiel1.0osfero">ĉielosfero</ref>,
<ref cel="firm.0ajxo.BIB">firmaĵo</ref>,
<ref cel="firmam.0o">firmamento</ref>
</refgrp>
<trd lng="br">oabl</trd>
<trd lng="hu">ég</trd>
<trd lng="id">langit</trd>
</snc>
<snc mrk="cxiel1.0o.angxelejo">
<uzo tip="fak">REL</uzo>
<dif>
La restadejo de Dio aŭ dioj, kaj kien laŭ kristana kredo iros la animoj de piaj vivintoj:
<ekz>
ho Dio Cebaot, returniĝu, rigardu el la <tld/>o kaj vidu
<fnt>
<bib>MT</bib>
<lok>Psalmaro 80:14</lok>
</fnt>;
</ekz>
<ekz>
mi rigardos <klr>(post mia morto)</klr> al vi de la <tld/>o kaj ĉiam estos apud vi
<fnt>
<bib>ElektFab</bib>
<lok>Cindrulino</lok>
</fnt>;
</ekz>
<ekz>
portante mortintan infanon al la <tld/>o
<fnt>
<bib>Fab2</bib>
<lok>Anĝelo</lok>
</fnt>;
</ekz>
<ekz>
al Ramzes ŝajnis, ke li estis levita al la <tld/>o
<klr>(plene feliĉa)</klr>
<fnt><bib>Far3</bib>, <lok>ĉapitro 6a</lok></fnt>.
</ekz>
</dif>
<refgrp tip="vid">
<ref cel="paradi1.0o">paradizo</ref>
</refgrp>
<trd lng="br">neñv</trd>
<trd lng="hu">mennyország</trd>
</snc>
<snc mrk="cxiel1.0o.dio">
<uzo tip="fak">REL</uzo>
<uzo tip="klr">(respekte)</uzo>
<dif>
Dio:
<ekz>
pro la <tld/>o, ne faru tion ĉi
<fnt><bib>FK</bib>, <lok>4, la nigra virino</lok>
</fnt>!
</ekz>
</dif>
<trd lng="hu">az ég</trd>
</snc>
<trd lng="af">lug</trd>
<trd lng="am">ሰማይ</trd>
<trd lng="ar">سماء</trd>
<trd lng="be">&c_n;&c_je;&c_b;&c_a;</trd>
<trd lng="bg">&c_n;&c_je;&c_b;&c_je;</trd>
<trd lng="bn">আকাশ</trd>
<trd lng="ca">cel</trd>
<trd lng="co">celu</trd>
<trd lng="cs">nebe</trd>
<trd lng="cy">awyr</trd>
<trd lng="da">himmel</trd>
<trd lng="de">Himmel</trd>
<trd lng="en">sky</trd>
<trd lng="es">cielo</trd>
<trd lng="et">taevas</trd>
<trd lng="eu">zerua</trd>
<trdgrp lng="fr">
<trd>ciel</trd>,
<trd>cieux</trd>
</trdgrp>
<trd lng="fy">himel</trd>
<trd lng="ga">spéir</trd>
<trd lng="gl">ceo</trd>
<trd lng="gu">આકાશ</trd>
<trd lng="ha">sama</trd>
<trd lng="he">שמיים</trd>
<trd lng="hi">आसमान</trd>
<trd lng="hmn">ntuj</trd>
<trd lng="hr">nebo</trd>
<trd lng="ht">syèl</trd>
<trd lng="hy">երկինք</trd>
<trd lng="is">himinn</trd>
<trd lng="it">cielo</trd>
<trd lng="ja">空</trd>
<trd lng="jw">langit</trd>
<trd lng="ka">ცის</trd>
<trd lng="kk">аспан</trd>
<trd lng="km">មេឃ</trd>
<trd lng="kn">ಆಕಾಶ</trd>
<trd lng="ko">하늘</trd>
<trd lng="ky">асман</trd>
<trd lng="lat">caelum</trd>
<trd lng="lo">ເຄົ້າ</trd>
<trd lng="lt">dangus</trd>
<trd lng="lv">debesis</trd>
<trd lng="mg">lanitra</trd>
<trd lng="mi">rangi</trd>
<trd lng="ml">ആകാശം</trd>
<trd lng="mn">тэнгэр</trd>
<trd lng="mr">आकाश</trd>
<trd lng="mt">sema</trd>
<trd lng="my">မိုးကောင်းကင်</trd>
<trd lng="ne">आकाश</trd>
<trd lng="nl">hemel</trd>
<trd lng="ny">mlengalenga</trd>
<trd lng="oc">cèl</trd>
<trd lng="pa">ਅਸਮਾਨ</trd>
<trd lng="pl">niebo</trd>
<trd lng="ps">اسمان</trd>
<trd lng="pt">céu</trd>
<trd lng="ro">cer</trd>
<trdgrp lng="ru">
<trd>&c_n;&c_je;&c_b;&c_o;</trd>,
<trd>&c_n;&c_je;&c_b;&c_je;&c_s;&c_a;</trd>
</trdgrp>
<trd lng="rw">ijuru</trd>
<trd lng="sd">آسمان</trd>
<trd lng="si">අහස</trd>
<trd lng="sk">nebo</trd>
<trd lng="sl">nebo</trd>
<trd lng="sm">lagi</trd>
<trd lng="so">cirka</trd>
<trd lng="sq">qiell</trd>
<trd lng="st">leholimo</trd>
<trd lng="su">langit</trd>
<trd lng="sv">himmel</trd>
<trd lng="ku">asîman</trd>
<trd lng="sw">anga</trd>
<trd lng="ta">வானத்தில்</trd>
<trd lng="te">ఆకాశంలో</trd>
<trd lng="tg">осмон</trd>
<trd lng="th">ท้องฟ้า</trd>
<trd lng="tl">langit</trd>
<trd lng="tt">күк</trd>
<trd lng="uk">небо</trd>
<trd lng="ur">آسمان</trd>
<trd lng="uz">osmon</trd>
<trd lng="vi">bầu trời</trd>
<trd lng="xh">isibhakabhaka</trd>
<trd lng="yi">הימל</trd>
<trd lng="yo">ọrun</trd>
<trd lng="zu">isibhakabhaka</trd>
</drv>
<drv mrk="cxiel1.0iro">
<kap><ofc>*</ofc><tld/>iro</kap>
<snc mrk="cxiel1.0iro.miraklo">
<uzo tip="fak">KRI</uzo>
<dif>
La mirakla leviĝo de Jesuo el inter la apostoloj en la
<tld/>on post liaj morto kaj reviviĝo aŭ simila evento rakontata de la Biblio:
<ekz>
per <tld/>iro en la kristanismo oni rememoras, kiam Jesuo Kristo korpe iris al Dio
<fnt>
<bib>Viki</bib>
<lok><url ref="https://eo.wikipedia.org/?curid=248110">Ĉieliro</url></lok>
</fnt>;
</ekz>
<ekz>
bildo de la ĉefaltaro estas kopio de Tiziano: <tld lit="Ĉ"/>iro de Maria el Venecio
<klr>(vd <ref cel="cxiel1.0enpreno.dogmo"><tld/>enpreno</ref>)</klr>
<fnt>
<bib>Viki</bib>
<lok><url ref="https://eo.wikipedia.org/?curid=377181">Preĝejo Ĉieliro de Maria (Csongrád)</url></lok>
</fnt>;
</ekz>
<ekz>
laŭ Biblio la profeto Elija <tld/>iris per fajra ĉaro kaj fajraj ĉevaloj
<fnt>
<bib>Viki</bib>
<lok><url ref="https://eo.wikipedia.org/?curid=248110">Ĉieliro</url></lok>
</fnt>.
</ekz>
</dif>
<trd lng="br">Pignidigezh<klr tip="ind"> (Jezuz-Krist)</klr>
</trd>
<trd lng="de">Himmelfahrt</trd>
<trd lng="hu">mennybemenetel</trd>
<trd lng="pl">Wniebowst&aogonek;pienie</trd>
</snc>
</drv>
<drv mrk="cxiel1.Cx0iro">
<kap><tld lit="Ĉ"/>iro</kap>
<snc mrk="cxiel1.0iro.festo">
<uzo tip="fak">KRI</uzo>
<dif>
La kristana
<ref tip="lst" cel="fest.0o" lst="voko:festoj">festo</ref>
memoriganta pri la leviĝo de Jesuo al la <tld/>o, unu el la grandaj
<ref tip="lst" lst="voko:festoj" cel="fest.dekduopa0o">dekduopaj festoj</ref>
okazanta je la kvardeka tago post Pasko:
<ekz>la Tagon de Patroj oni festas en Germanujo je <tld lit="Ĉ"/>iro.</ekz>
</dif>
<trd lng="br">Yaou-Bask</trd>
<trd lng="hu">áldozócsütörtök</trd>
<trd lng="pl">Świ&eogonek;to
<ind>Wniebowst&aogonek;pienia</ind> Pańskiego</trd>
</snc>
<trd lng="be">&c_u;&c_sh;&c_e;&c_s;&c_mol;&c_c;&c_je;</trd>
<trd lng="bg">&c_v;&c_malmol;&c_z;&c_n;&c_je;&c_s;&c_je;&c_n;&c_i;&c_je;
</trd>
<trd lng="de"><klr>(Christi)</klr> Himmelfahrt</trd>
<trd lng="fr">Ascension<klr> (fête)</klr></trd>
<trd lng="es">Ascensión de Jesús</trd>
<trd lng="it">Ascensione</trd>
<trd lng="nl">Hemelvaart</trd>
<trd lng="ru">&c_V;&c_o;&c_z;&c_n;&c_je;&c_s;&c_je;&c_n;&c_i;&c_je;</trd>
<trd lng="sk">nanebovstúpenie</trd>
</drv>
<drv mrk="cxiel1.0enpreno">
<kap><tld lit="Ĉ"/>enpreno</kap>
<snc mrk="cxiel1.0enpreno.dogmo">
<uzo tip="fak">KAT</uzo>
<dif>
Miraklo proklamita en 1950 kiel romkatolika dogmo,
laŭ kiu la Dipatrino iĝis korpe levita en la
<tld lit="Ĉ"/>on.
</dif>
<trd lng="pl">Wniebowzi&eogonek;cie</trd>
</snc>
<snc mrk="cxiel1.0enpreno.KATfesto">
<uzo tip="fak">KAT</uzo>
<dif>
Romkatolika
<ref tip="lst" cel="fest.0o" lst="voko:festoj">festo</ref>
rememoranta la <tld lit="Ĉ"/>enprenon<sncref ref="cxiel1.0enpreno.dogmo"/>
kaj responda al la ortodoksa
<ref cel="dorm.en0igxo.KRI">Endormiĝo de la Dipatrino</ref>:
<ekz>
la koncerto okazis en preĝejo de
<tld lit="Ĉ"/>enpreno de la Virgulino Maria en urbo
Holešov la 15an de oktobro
<fnt>
<lok>
<url ref="http://mujweb.cz/Spolecnost/Svacek/diobenu-60-6.htm">
Dio benu, jaro 2005 (15), n-ro 4 (60)</url></lok>
</fnt>.
</ekz>
</dif>
<trd lng="en">Assumption<klr> of the Virgin Mary</klr></trd>
<trd lng="it">Assunzione<klr> della Vergine Maria</klr></trd>
<trd lng="pl">Wniebowzi&eogonek;cie Najświ&eogonek;tszej
Maryi Panny</trd>
<trd lng="ru">&c_V;&c_o;&c_z;&c_n;&c_je;&c_s;&c_je;&c_n;&c_i;&c_je;
&c_B;&c_o;&c_g;&c_o;&c_r;&c_o;&c_d;&c_i;&c_c;&c_y;</trd>
</snc>
<rim>
La legendo pri la korpa Ĉielenpreno de la Dipatrino ekzistas
ankaŭ en ortodoksismo, tamen neoficiale. Laŭ tiu legendo,
jam post la entombigo de la Dipatrino, oni malfermis la tombon por
la apostolo Tomaso (kiu ne ĉeestis dum la Endormiĝo) ‐
sed en la tombo jam nenion trovis. Do, Endormiĝo kaj
<tld lit="Ĉ"/>enpreno estas malsamaj epizodoj, kvankam
ambaŭ temas
<ctl>pri la fino de la ĉi-monda vivo de la Dipatrino</ctl>,
kaj la respondaj festoj okazas samtage en la respektivaj
ekleziaj kalendaroj (je la 15a de aŭgusto). Ankaŭ la sanktaj
bildoj pri tiuj du festoj aspektas tute malsimile.
<aut>S. Pokrovskij</aut>
</rim>
<trdgrp lng="es">
<trd>Ascensión de la Virgen María</trd>,
<trd>Asunción de la Virgen María</trd>
</trdgrp>
<trd lng="fr">Assomption<klr> (fête)</klr></trd>
</drv>
<drv mrk="cxiel1.sublibera0o">
<kap>sub libera <tld/>o</kap>
<uzo tip="stl">FRAZ</uzo>
<snc mrk="cxiel1.sublibera0o.KOMUNE">
<dif>
En loko nekovrita, sen tegmento aŭ ŝirmo:
<ekz>
la stabo <klr>...</klr> pasigis la nokton sub libera <tld/>o
<fnt><bib>Far1</bib>, <lok>ĉapitro 1a</lok></fnt>.
</ekz>
</dif>
</snc>
<trd lng="br">dindan an amzer</trd>
<trd lng="bg">&c_p;&c_o;&c_d; &c_o;&c_t;&c_k;&c_r;&c_i;&c_t;&c_o;
<ind>&c_n;&c_je;&c_b;&c_je;</ind></trd>
<trd lng="de">unter freiem <ind>Himmel</ind></trd>
<trdgrp lng="es">
<trd>a cielo abierto</trd>,
<trd>al aire libre</trd>
</trdgrp>
<trd lng="fr">en plein air</trd>
<trd lng="hu">a <ind>szabadban</ind></trd>
<trdgrp lng="it">
<trd>all'<ind>aria</ind> aperta</trd>,
<trd>sotto le <ind>stelle</ind></trd>
</trdgrp>
<trdgrp lng="pl">
<trd>pod go&lstroke;ym niebem</trd>,
<trd>na wolnym powietrzu</trd>
</trdgrp>
<trd lng="ru">&c_p;&c_o;&c_d; <ind>&c_o;&c_t;&c_k;&c_r;&c_y;&c_t;&c_y;&c_m;
&c_n;&c_je;&c_b;&c_o;&c_m;</ind></trd>
</drv>
<drv mrk="cxiel1.0osfero">
<kap><tld/>osfero, <var><kap><tld/>sfero</kap></var></kap>
<snc mrk="cxiel1.0osfero.AST">
<uzo tip="fak">AST</uzo>
<dif>
Fikcia <ref cel="sfer.0o.surfaco">sfero<sncref/></ref> kun
arbitre granda radiuso, kies centron oni kutime elektas aŭ
samcentre kun Tero, aŭ en la loko kie estas la observanto, aŭ en
la centro de Suno, aŭ en ajna alia loko, sur kiun sferon oni
projekcias la <ref cel="astr.0o">astrojn</ref>:
<ekz>
ekzemploj pri ĉefcirkloj sur la <tld/>osfero estas la
horizonto (en la astronomia senco), la <tld/>ekvatoro,
kaj la ekliptiko
<fnt>
<bib>Viki</bib>,
<lok><url ref="https://eo.wikipedia.org/wiki/%C4%88efcirklo">Ĉefcirklo</url></lok>
</fnt>;
</ekz>
<ekz>
Aitken-katalogo <klr>[...]</klr> listigas 17.180 duopajn stelojn
de la norda <tld/>sfero
<fnt>
<aut>Vikipedio</aut>,
<vrk><url ref="http://eo.wikipedia.org/wiki/Stelkatalogo">Stelkatalogo</url></vrk>
</fnt>.
</ekz>
</dif>
</snc>
<trd lng="en">coelosphere</trd>
<trd lng="es">esfera celeste</trd>
<trd lng="fr">sphère céleste</trd>
<trd lng="it"><ind>sfera</ind> celeste</trd>
<trd lng="pl">sklepienie niebieskie</trd>
<trd lng="ru">&c_n;&c_je;&c_b;&c_je;&c_s;&c_n;&c_a;&c_ja; &c_s;&c_f;&c_je;&c_r;&c_a;</trd>
</drv>
<drv mrk="cxiel1.0asfero">
<kap><tld/>a sfero</kap>
<snc mrk="cxiel1.0asfero.AST">
<uzo tip="fak">AST</uzo>
<dif>
<ref tip="dif" cel="cxiel1.0osfero"><tld lit="Ĉ"/>osfero</ref>:
<ekz>
zenito <klr>[estas]</klr> la punkto sur la <tld/>a sfero,
situanta vertikale super la kapo de la observanto
<fnt>
<bib>PIV2</bib>, <lok>Art. &leftquot;zenit/o&rightquot;</lok>
</fnt>;
</ekz>
<ekz>
astraj movoj de la <tld/>a sfero
<fnt>
<aut>Vikipedio</aut>,
<vrk><url ref="http://eo.wikipedia.org/wiki/Efemeridoj">Efemeridoj</url></vrk>
</fnt>.
</ekz>
</dif>
</snc>
<snc mrk="cxiel1.0asfero.ARK">
<uzo tip="stl">ARK</uzo>
<dif>
Ĉiu el la rivoluantaj kristalaĵoj en la formo de
samcentraj <ref cel="glob.kava0o">kavaj globoj</ref>, sur
kiuj (laŭ la antikvuloj) estas fiksitaj la astroj:
<ekz>
la muziko de la <tld/>aj sferoj
<klr>(produktata de la moviĝo de tiuj kristalaĵoj)</klr>.
</ekz>
</dif>
</snc>
<trd lng="en">coelosphere</trd>
<trd lng="es">esfera celeste</trd>
<trd lng="fr">sphère céleste</trd>
<trd lng="it"><ind>sfera</ind> celeste</trd>
<trd lng="pl">sklepienie niebieskie</trd>
<trd lng="ru">&c_n;&c_je;&c_b;&c_je;&c_s;&c_n;&c_a;&c_ja; &c_s;&c_f;&c_je;&c_r;&c_a;</trd>
</drv>
</art>
<!--
$Log$
Revision 1.46 2016/09/11 08:10:41 revo
Guillermo Molleda Jimena: trd es
Revision 1.45 2015/02/12 04:10:16 revo
Alain Gerard: +fnt +trd (fr)
Revision 1.44 2015/02/11 06:10:14 revo
Sergio Pokrovskij: disigo de la sferoj; +ptolemeismo
Revision 1.43 2014/12/11 00:11:10 revo
Jeromo Vasxe: + ref lst festo
Revision 1.42 2014/09/05 01:10:28 revo
Carlos Garcia: +trd es -enpreno
Revision 1.41 2014/02/07 21:10:20 revo
Damien Brucker: -eraro cxe ref
Revision 1.40 2013/10/27 15:10:16 revo
-->
</vortaro>